19.11.2012, 17:05

Štáty musia Grécku odpustiť časť dlhu, tvrdia analytici

Verejní veritelia budú musieť Grécku odpustiť časť jeho dlhu. Zhodujú sa na tom analytici oslovení TASR, podľa ktorých je to nevyhnutný krok k tomu, aby sa dlh krajiny znížil na udržateľnú úroveň. "Otázkou je len, kedy a aká veľká časť to bude a tiež, za akých podmienok," upozornil riaditeľ Inštitútu pre sociálne a ekonomické reformy (INEKO) Peter Goliaš.

Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimíra Baláža nemôže dôjsť k odpísaniu časti dlhu "hneď zajtra". Takýto krok voči verejným veriteľom, ako sú Európska centrálna banka (ECB) a členské štáty Európskej únie (EÚ), by totiž mohol spustiť dominový efekt pri ostatných krajinách eurozóny. "Čiže určite nie je v záujme eurozóny, aby teraz Grécko zbankrotovalo, čo sa týka pohľadávok zahraničných vládnych veriteľov," konštatoval pre TASR Baláž.

Ako ďalej upozornil, grécky dlh je v súčasnej výške pre túto krajinu nezaplatiteľný. A to aj napriek tomu, že súkromní veritelia už odpustili Grécku 50 % zo svojich pohľadávok. Na rade sú teraz štátni veritelia a otázkou je len, kedy a akým spôsobom krajine časť dlhov odpustia. "Môžu to urobiť tak, že odložia splatnosť na 20 alebo 30 rokov a dajú tam nejaké veľmi nízke alebo žiadne úroky," priblížil Baláž.

Podľa riaditeľa INEKO by však príliš skoré a benevolentné odpustenie dlhu zvýšilo riziko morálneho hazardu a dlh krajiny by tak narástol na neudržateľné úrovne. "Je preto potrebné ďalej vyžadovať od Grécka reformy a potrebné škrty vo verejných výdavkoch," podotkol Goliaš. Potrebné úspory na roky 2015 a 2016 boli vyčíslené na dodatočné 4 miliardy eur.

Čím skôr dôjde k bankrotu Grécka, tým skôr bude môcť krajina začať so skutočným ozdravovaním svojej ekonomiky. Myslí si to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský, podľa ktorého mala krajina začať s budovaním ekonomického rastu už pred dvoma rokmi.

Grécko však neobíde ani vyplatenie ďalšej tranže finančnej pomoci. "Všetko dosiaľ nasvedčuje tomu, že stratégia tlačenia problémov pred sebou a neustálych výnimiek z pravidiel a dohôd bude pokračovať," myslí si Vlachynský. Ako dodal, dôjde pravdepodobne aj k posunu povinnosti Grécka dosiahnuť dohodnuté záväzky o dva roky neskôr.
O ďalšom osude Grécka a forme pomoci, ktorú dostane, budú v utorok (20. 11.) rozhodovať ministri financií eurozóny.