Za kapitalizmus sa zvyčajne označuje hospodársky systém, v ktorom sa podniká so súkromným kapitálom. Jeho vlastníci sa musia rozhodnúť, ako ho najlepšie investujú. Pritom sa treba spoliehať na prezieravosť a kreatívne idey podnikateľov a novátorských mysliteľov. Systém individuálnej slobody a zodpovednosti necháva málo priestoru štátu, aby ovplyvňoval hospodárske rozhodnutia. Úspech znamená zisk, neúspech stratu. Podniky môžu existovať len tak dlho, pokiaľ sú slobodní jednotlivci ochotní kupovať ich výrobky.
V seriáli nemeckého denníka Financial Times Deutschland Kríza kapitalizmu to v spoločnej stati napísali autori: laureát Nobelovej ceny za ekonómiu, riaditeľ Centra kapitalizmu a spoločnosti Kolumbijskej univerzity v USA Edmund Phelps a profesor ekonómie na Americkej univerzite v Bejrúte Saifedean Ammous.
Na začiatku 19. storočia získal kapitalizmus schopnosť trvalej inovácie a stal sa dominantným prvkom trhu. Štáty, ktoré prevzali kapitalistický systém, dosiahli bezkonkurenčnú úroveň blahobytu, presadila sa v nich radosť z práce, docielili prudký rast produktivity práce a masovo začali likvidovať chudobu.
Tento kapitalistický systém bol však poškodený. Štát prevzal na seba zodpovednosť. Stará sa o všetko – od príjmov strednej triedy cez mieru ziskovosti podnikov po priemyselný rozvoj. To už viac nie je kapitalizmus, ale hospodársky poriadok, ktorý sa podobá na Bismarckov model z konca 19. a Mussoliniho model z 20. rokov minulého storočia a nazýva sa korporativizmus.
Korporativizmus mnohorakým spôsobom dusí práve tú dynamiku, ktorá zabezpečuje príťažlivú prácu, rýchly hospodársky rast a veľké príležitosti všetkým aktérom trhu. Na úkor rozvíjajúcich sa a nových firiem a podpory ich dobrých vzťahov sa udržujú nad vodou neživotaschopné, stratové a neproduktívne podniky.
Deklarované ciele ako industrializácia, hospodársky rozvoj a národná veľkosť sa dosahujú na úkor hospodárskej slobody a zodpovednosti jednotlivcov. V súčasnosti sa od istej veľkosti považujú sa veľmi dôležité letecké spoločnosti, automobilky, agrárne hospodárstva, médiá, investičné banky, hedžové fondy a mnoho iných podnikateľských subjektov, ktoré nemožno vytesniť z trhu. Štátnu pomoc dostávajú "vo verejnom záujme".
Cena za korporativizmus je viditeľná všade okolo nás. Prejavuje sa podnikmi, ktorých funkcia je narušená, ktoré prežívajú napriek svojej neschopnosti; skostnatenými národnými ekonomikami so slabým rastom produktivity, nedostatkom príťažlivej práce a chabými šancami pre mladých ľudí; vládami, ktoré v dôsledku svojho úsilia zmierniť tieto problémy stoja pred bankrotom. Vidieť to aj v sústreďovaní bohatstva v rukách tých, ktorí vďaka dobrým vzťahom stoja pri podpisovaní korporativistických dohôd na správnej strane.
Presun moci od vlastníkov a novátorov na štátnych funkcionárov predstavuje protiklad kapitalizmu. A predsa majú obrancovia a profitéri z tohto systému slobodu, aby všetky chyby zvaľovali na "bezohľadný kapitalizmus" a poukazovali na "nedostatok regulácie". Chcú získať ešte viac dohľadu a regulácie, čo je v skutočnosti len volanie po ešte väčšej úlohe štátu v ekonomike.
Nie je pravdepodobné, že takýto ničivý systém je ešte dlho udržateľný. Korporativistický model nedáva mladším generáciám nijaký zmysel. Vďaka internetom vyrástli pre najslobodnejší celosvetový trh tovarov a ideí. Úspech a neúspech firiem na sieti je tou najlepšou reklamou pre voľný trh. Webové stránky napríklad sociálnych sietí dosahujú vzostup alebo bleskovo miznú podľa toho, ako dobre obsluhujú svojich zákazníkov.
Stránky ako Friendster a MySpace chceli znevýhodnením súkromnej sféry priviesť svojich užívateľov k ešte vyššiemu zisku. Postih prišiel rýchlo, keď užívatelia opustili ich stránky a presťahovali sa k relatívne bezpečným konkurentom ako Facebook a Twitter. Internet ako voľnejší trhový priestor pre idey neprospieva korporativizmu.
Ľudia, ktorí vyrástli v atmosfére decentralizovanej štruktúry a voľnej súťaže ideí, musia prijímať predstavy o štátnej pomoci len ťažko. V tradičných médiách sa často opakuje starý slogan: "Čo je dobré pre firmu X, je tiež dobré aj pre krajinu". Ale na twitteri sa nemôže stať populárnym.
Legitimita korporativizmu sa rozplýva rovnako ako rozpočtovopolitické zdravie štátov, ktoré obsluhujú tento systém. Ak politici nedosiahnu odstránenie korporativizmu, pochová sa sám dlhmi a bankrotmi. Na troskách korporativizmu môže vyrásť nový kapitalizmus.
Potom by malo slovo kapitalizmus obnoviť svoj pôvodný význam a bude zbavené prívlastkov, ktoré pod ním chápali korporativisti a ktorými ho zosatanili socialisti.
Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.