Slovenský minister financií Peter Kažimír podporil kandidatúru holandského rezortného kolegu Jeroena Dijsselbloema na post predsedu Euroskupiny, neformálneho združenia ministrov financií eurozóny. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Kažimír sa tak pridal k nemeckému a fínskemu kolegovi, ktorí sa spolu so súčasným šéfom Euroskupiny Jeanom-Claudeom Junckerom postavili za Dijsselbloema.
O nástupcovi súčasného predsedu Jeana-Claudea Junckera by mali členovia Euroskupiny rozhodnúť už na svojom najbližšom zasadnutí v pondelok 21. januára. Okrem najväčšej ekonomiky eurozóny Nemecka a tiež Fínska, ktoré si rovnako ako Holandsko udržali najvyšší rating AAA, si Dijsselbloem získal na svoju stranu aj samotného Junckera.
Dijsselbloem bol ministrom financií sotva šesť týždňov, keď sa jeho meno začalo spomínať v súvislosti s výmenou Junckera. Štyridsaťšesťročný politik je pritom známy ako odborník na poľnohospodárstvo a vzdelávanie, ohromil však diplomatov v Bruseli svojimi spôsobmi, triezvymi názormi a tiež "oceľovým" odhodlaním, s akým sa zapája do diskusie s ostrieľanými politickými špičkami.
Ale inak sa kandidatúra ministra z Holandska, teda z krajiny, ktorá patrí medzi stúpencov zavádzania prísnych úsporných opatrení na ozdravenie verejných financií štátov eurozóny, stretla s chladnou reakciou.
Francúzsko, ktoré naliehavo potrebuje nové hospodárske reformy, mlčí. Francúzsky minister financií Pierre Moscovici nemeckým médiám povedal iba toľko, že potrebuje viac podrobností o Dijsselbloemých plánoch na poste šéfa Euroskupiny. Holanďan mu odkázal, že svoj program predstaví na najbližšej schôdzi 21. januára.
Holandský premiér Mark Rutte zase vyhlásil, že ak sa Dijsselbloem stane šéfom Euroskupiny, bude pokračovať v jej doterajšej politike tvrdých úspor a hospodárskych reforiem ako jedinej cesty z krízy. Dodal, že holandská vláda nebude podporovať "trvalý tok peňazí zo severu na juh Európy".
Mandát predsedu Euroskupiny trvá 2,5 roka, aj keď Juncker tento post zastával oveľa dlhšie, od roku 2005, aby pomohol menovej únii pri hľadaní východiska z dlhovej krízy.
Postavenie Euroskupiny a jej prezidenta sa pritom v budúcnosti ešte posilnia v dôsledku plánovanej tesnejšej integrácie krajín, ktoré zaviedli euro.