Eurozóna je pochovaná. Potenciál minulosťou
"Očakávame, že terajšie narušenie finančných trhov a zvýšenie regulácie, ktorá bude zrejme nasledovať, budú mať trvalý negatívny vplyv na rastový potenciál, napríklad znížením dostupnosti kapitálu pre výskum a vývoj a inovačné aktivity," dopĺňa v správe.
Dopady krízy
Správa EK o ekonomike eurozóny je prvým pokusom Bruselu o zhodnotenie dlhodobých dopadov krízy na rast ekonomiky a verejné financie.
Varovania Komisie zrejme podporia názory politikov a ekonómov, napríklad z Nemecka alebo Švédska, že Európska únia (EÚ) už nemá priestor na ďalšiu fiškálnu expanziu pri boji s krízou.
Potenciál rastu klesá
Správa upozorňuje na to, že prognózy už pred krízou počítali s poklesom rastového potenciálu eurozóny z 2,2 % pre obdobie 2007 až 2020 na 1,5 % v období 2021 až 2030 a na 1,3 % pre roky 2041 až 2060.
Terajší rastový potenciál predstavuje okolo 0,7 %. Po roku 2010 by sa mal začať postupne opäť zvyšovať.
EK je však opatrná: "Empirické skúsenosti z minulých kríz nám ukazujú, že ekonomika sa nevráti k svojmu predkrízovému potenciálu, ale jej potenciál klesne. Inými slovami, terajšia kríza spôsobí trvalé zníženie potenciálu ekonomiky."
Verejný dlh porastie
Podľa EK verejný dlh eurozóny vyskočí v roku 2010 na 83,8 % HDP zo 66 % HDP v roku 2007. Dlh Belgicka, Grécka a Talianska prekročí 100 % ich HDP, zadlženie Francúzska dosiahne 86 % HDP a Nemecka 78,7 % HDP. Celkovo v 11 zo 16 krajín eurozóny zadlženosť prekročí 60 % HDP.
Správa EK počíta s ďalším rastom verejných dlhov po roku 2010. "Terajšie vysoké deficity môžeme naozaj považovať sčasti za štrukturálne v tom zmysle, že ekonomiku zrejme čaká zníženie jej stredno a dlhodobých rastových vyhliadok." Informoval o tom britský denník Financial Times.
