Potrebujeme menej študentov? (komentár dňa)

Nechajme bokom, že ide o toho istého ministra, ktorý ešte pred mesiacom ako lev bojoval za to, aby vysoké školy prijali ďalších 5000 prvákov, čo znamenalo zvýšenie rozsahu prvého ročníka o viac ako 10% (a podľa neoficiálnych informácií dokonca vyvíjal nátlak na rektorov, ktorí tvrdili, že oni už všetkých dostatočne talentovaných uchádzačov zobrali). Zamyslime sa radšej nad otázkou - máme naozaj priveľa študentov?

Odpoveď má tri časti. V prvom rade treba vysvetliť, že ministrove čísla sú zavádzajúce. On svoje percentá počítal z maturantov a potom ich medzinárodne porovnal. Rôzne európske štáty však majú rôzne postavený koncept ukončenia strednej školy. V niektorých majú podobný „papier" všetci, v iných - napríklad u nás - len väčšina, pretože menšina končí výučným listom. Preto porovnávať percento maturantov, čo idú ďalej študovať, je scestné, keďže v každej krajine to znamená inú skupinu ľudí. Na medzinárodné porovnania sa preto používa percento z celkového populačného ročníka a tam už Slovensko medzi európsku špičku nepatrí. Zhrnuté - nie je pravda, že zo slovenských mladých ľudí ide študovať na vysokú školu najvyššie percento v Európe.

Keby to však aj náhodou tak bolo, nebol by to nutne problém. Slovensko totiž zo socializmu a 90. rokov zdedilo nízky počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, kde patríme v rámci únie k najhorším. Neprekvapuje preto, že trh na toto nízke číslo reaguje - na Slovensku je prémia za vysokoškolské vzdelanie (teda o koľko ma vysokoškolsky vzdelaný človek v priemere vyšší plat oproti ostatným) jedna z najvyšších v Európe. Neprekvapuje, že na trh reagujú ľudia - Slovensko má vysoký počet „dospelých" študentov vysokých škôl, ktorí nie sú 19-ročnými maturantmi, ale ktorí sa rozhodli vrátiť do školy (väčšinou popri zamestnaní).

Do tretice treba povedať, že problém priveľkého počtu vzdelaných ľudí neexistuje vo všeobecnosti a už vôbec nie na Slovensku. Medzi štruktúrou ekonomiky a štruktúrou vzdelanosti existuje dynamický vzťah, kde rastúca vzdelanostná úroveň umožňuje aj zmenu ekonomiky smerom k progresívnejšej štruktúre. Ak bude veľa vzdelaných ľudí, budeme produkovať o to sofistikovanejšie veci a budeme o to bohatší. To platí univerzálne, ale na Slovensku osobitne - medzi štruktúrou ekonomiky a vzdelanosti u nás je zatiaľ opačný vzťah. Ekonomika je oveľa sofistikovanejšia ako vzdelanostná štruktúra obyvateľstva, takže máme čo dobiehať.

Zhrňme: Počet študujúcich Slovákov nie je v medzinárodnom porovnaní privysoký a keby aj bol vysoký, vzhľadom na špecifiká Slovenska by to bolo len dobre.

Jeden vážný problém naopak máme - je ňou kvalita našich vysokých škôl. Inými slovami, priveľa ľudí dostane namiesto vzdelania len papier. Vtedy, samozrejme, blahodarné účinky ľudského kapitálu nepocítime, lebo ten sa „továrňami na diplomy" vytvoriť nedá. Tento problém však nevyrieši to, že do systému pustíme menej študentov, ale to, že sa začneme seriózne venovať kvalite vysokých škôl (čo sa súčasnej komplexnej akreditácii jednoznačne nepodarilo).