Marketing vzdelávacieho procesu (komentár dňa)

Profesia pedagóga je v očiach mnohých študentov a rodičov degradovaná na služobníka, ktorý nemá požadovanú úctu a podľa názoru niektorých  z nich ani schopnosti, ináč by vraj s vysokoškolským vzdelaním predsa nerobil za menej, ako asistentka v niektorých súkromných podnikov.

Dlhé roky sa systém vzdelávania nemenil, ak nepočítame kreditný systém hodnotenia, ktorým sme chceli vyriešiť zásadný rozpor v hodnotení študentov, keď zvládnutie učiva sme hodnotili štyrmi známkami a nezvládnutie jednou. Väčšine študentov je ľahostajné akú napokon dostane známku, pretože podľa ich názoru sa ich na to nebude v živote nikto pýtať.

Ešteže niektoré vysoké školy pochopili, že lepšie maturitné vysvedčenie je predsa len lepším predpokladom pre zvládnutie ich učiva a prijímajú na niektoré študijné odbory aj bez prijímacích pohovorov Mnohí stredoškoláci mali možnosť študovať aj v zahraničí, mnohí hovoria o nižšej úrovni a preto prekvapuje, že naše dnes už kategorizované vysoké školy sa nevedie dostať medzi 500 najlepších, čo sa zdôvodňuje nedostatkom financií, ale chyba bude aj inde.

V predvlani  sa v tejto oblasti začali realizovať zmeny predovšetkým rozdelením vzdelávania na štátne a školské vzdelávacie programy, ktorým podľa názoru niektorých vraj chýbajú učebnice, bez ktorých to nepôjde. Len si spomeňme, či sme sa učili viac z kníh, alebo z nadiktovaných a následne vysvetlených poznámok učiteľa a väčšina z nás potvrdí, že knihy sme do školy skôr nemuseli, čo platí viac pre súčasných študentov.

Treba súhlasiť s názorom, že na stredných školách treba predovšetkým študentov naučiť sa učiť nie to čo je napísane len v starších vydaniach učebníc, ale to čo vyžaduje trhu práce a preto sme okrem štátnych, zaviedli aj školské vzdelávacie programy.

Ak teda učiteľ vzdeláva niekoľko rokov podľa učebníc, ktoré už nezodpovedajú podmienkam doby a teda sám si nezvyšuje kvalifikáciu aj bez toho, aby mu to niekto pripomenul , má oprávnene aj s vysokoškolským titulom mzdu nižšiu ako „výkonná asistentka". Nevyhovárajme sa teda na chýbajúce učebnice, že nemôžeme bez nich dostať úroveň stredoškolského vzdelávania tam, ktorú od nás chcú vysoké školy a samozrejme budúci zamestnávatelia.

A tak sa vyhovárame na okrem chýbajúcich učebníc aj na existenciu súkromných škôl predovšetkým gymnaziálneho zamerania, na ktorých neučia menej kvalifikovaní učitelia, možno menej s nadanými študentmi, ale v mnohých  prípadoch s inou disciplínou vzdelávacieho procesu. . Alebo niekomu vadí, že chceme čoraz viac vzdelaných absolventov, ktorí môžu niekomu aj  v budúcnosti prekážať ?

A napokon sa treba zamyslieť , ako na úroveň vzdelávania predovšetkým mládeži, pôsobia v zahraničí nakúpené televízne bulvárne reality šou programy, v ktorých ako na potvoru vyhrávajú skôr životne problémové ako vzdelanostné typy. Prečo v hlavnom vysielacom čase sa takmer vôbec nestretávame aj so vzdelávacími zábavnými programami, ktorým určite nebude vadiť pomenovanie česko- slovenské vzdelávacie super šou. Ak ich nechcú sponzori, mohol by sa viac angažovať aj štát.