Rok inflácie na akciových trhoch

Odvtedy sa situácia rapídne zmenila a akcie, komodity a aj ďalšie aktíva obchodované na finančných trhoch zaznamenali obrovské prírastky. Čomu za to môžu vďačiť?

Zlomový moment podľa môjho názoru nastal 18. marca 2009, kedy sa FED rozhodol vytlačiť ďalších 1,15 bilióna dolárov, čím finančné trhy definitívne presvedčil, že sa spolu s ostatnými centrálnymi bankami snaží dostať svet z krízy infláciou. FED tak od pádu Lehman Brothers do finančného systému prostredníctvom nákupu hypotekárnych aktív a štátnych dlhopisov napumpoval celkovo až 1,75 bil. dolárov. Peniazmi pritom zaplavovali svoje ekonomiky aj ďalšie centrálne banky, Bank of England naliala do britského finančného systému prostredníctvom nákupu dlhopisov 200 mld. libier a ECB prostredníctvom neobmedzených ročných tendrov vyše 600 mld. eur. Cieľom týchto opatrení bolo poskytnúť bankám dostatok likvidity, aby sa nebáli rozdávať do ekonomiky nové úvery za nízke úroky, ktorými by sa naštartovala spotreba.

Dlhom presýtené domácnosti však o nové úvery aj z dôvodu negatívneho vývoja na trhu práce, ktorý by ich mohol pripraviť o príjmy, nemali záujem. Negatívny trend v úverovaní domácnostiam v Spojených štátoch dokumentuje vývoj spotrebiteľských úverov, ktorých objem za posledných 12 mesiacov klesol o takmer 115 mld. dolárov. Čo sa teda dialo s týmito novými peniazmi, keď neprúdili do reálnej ekonomiky cez spotrebu?

Veľká časť z nich ostala v pohotovostnom režime na rezervných účtoch v centrálnych bankách, nezanedbateľná časť z nich si však svoju cestu na finančné trhy. Pri extrémne nízkych úrokových sadzbách a ekonomickej recesii absentovali v reálnej ekonomike príležitosti vysokých výnosov a tak sa pozornosť obrátila na finančné trhy. Kým vysoko zadlžené domácnosti o lacné peniaze veľký záujem neprejavovali, v prípade finančných subjektov to bolo naopak. Niekoľkoročné minimá mnohých aktív na finančných trhoch sľubovali solídne príležitosti k vysokým výnosom a tak sa finančný priemysel zameral na nákupy.

A tak odštartovala za podpory nových peňazí na finančných trhoch, ktoré odvtedy žijú v úplne inej realite ako reálna ekonomika, jedna z najväčších „rally" storočia. Investičnejšie zamerané banky zaznamenávali najmä vďaka svojim trading deskom (obchodujúcim či už na vlastný účet, alebo na účet klientov, ktorými boli najmä rôzne fondy) rekordné zisky a s nimi sa zviezli aj ďalšie investične zamerané finančné subjekty. Ich zdroje pritom pochádzali väčšinou z pôžičiek medzibankového trhu, alebo priamo od centrálnych bánk. Naopak ich prirodzený zdroj prostriedkov, domácnosti, im z dôvodu vlastných problémov a obáv o ďalší vývoj nový kapitál neposkytovali. Ukazuje to aj prieskum spoločnosti Trim Tabs Investment Research, podľa ktorého počas uplynulého roka výrazne prevažovali výbery z fondov nad vkladmi.

Výsledok ukazujú nasledovné čísla - americký index S&P 500 si za rok pripísal takmer 70 %, cena ropy vzrástla o zhruba 90 % a cena medi o vyše 100 %. A to všetko v čase, kedy najväčšia recesia za posledné desaťročia stále nie je zažehnaná. Táto inflácia na finančných trhoch sa podľa môjho názoru ešte neskončila, avšak takých rastov ako v poslednom roku sa už s najväčšou pravdepodobnosťou ani zďaleka nedočkáme. Hoci sa už peniaze takmer prestali tlačiť, mimoriadne nízke úrokové sadzby stále ponúkajú lacné financovanie nákupov finančných aktív. Svoju silu už pretlak peňazí vo finančnom systéme demonštroval tým, že finančné trhy dokázali absorbovať Grécky šok, či sériu slabších ekonomických ukazovateľov, a akcie a komodity sa opäť prepracovali na najvyššie úrovne od roku 2008.

Hrozí vysoká inflácia aj reálnej ekonomike? Keď sa raz otočí trend na trhu práce, čo pomôže obnoviť dôveru domácností v ďalší ekonomický vývoj, a centrálne banky nebudú zvyšovať úrokové sadzby dostatočne rýchlo (čo súdiac podľa ich súčasného správania v snahe podporiť túto krehkú dôveru pravdepodobne nebudú), tak lacné peniaze môžu spustiť masívnu úverovú expanziu, podobnú, aká viedla k súčasnej kríze. Nové úvery by sa postarali o rast dopytu domácností a ten by zatlačil na rast cien. Na vyššie ceny by museli centrálne banky reagovať prudším zvyšovaním úrokových sadzieb, čo by však mnohí dlžníci nemuseli zvládnuť a ďalší problém môže byť na svete. Ale to už je ďalší príbeh...