Európe by bolo lepšie bez eurozóny

Je ďalších 150 miliárd na záchranu zadlžených krajín eurozóny rozumným krokom zo strany politikov?
Podľa môjho názoru je akákoľvek pomoc nezmyslom. Eurozóna stojí na hlinených nohách. Nikdy nemala vzniknúť menová únia tak rozdielnych krajín, aké sú členmi eurozóny. Ďalších 150 miliárd dlhu navyše rieši dlhové problémy ďalším dlhom a o výšku čiastky ani príliš nejde. Vytĺka sa klin klinom, čo v budúcnosti prinesie ešte väčšie problémy. V prípade rodiny by každý finančný poradca označil toto správanie za nezmyselné, štát sa nám však snaží nahovoriť, že v jeho prípade ide o niečo iné.

Sú ďalšie peniaze určené na záchranu krajín len kupovaním ďalšieho času? Komu to vyhovuje?
Pokračovanie eurozóny vyhovuje najviac politikom a záujmovým skupinám. Nikto si nechce pripustiť, že sa v minulosti stala chyba a že sa stavalo na zlých predpokladoch. Preto sa stále pokračuje v doterajšom "záchrannom" trende. Európski predstavitelia dúfajú, že úvery im pomôžu preklenúť obdobie niekoľkých mesiacov, ako budú schválené kroky k fiškálnej únii a väčšej kontrole z Bruselu. Z môjho pohľadu je to však márna snaha, pretože fiškálna únia nemôže dlhodobo fungovať. Zjednotenie daní (a ďalších konkurenčných faktorov jednotlivých krajín) by tvrdo dopadlo na konkurencieschopnosť chudobnejších krajín v eurozóne, čo by sa muselo vyrovnávať transférmi peňazí. Európa však nebude fungovať ako USA, na toto nie je pripravená, nie je tu jednotný jazyk ani mentalita ľudí. Nemci nebudú chcieť posielať dlhodobo dotácie do Grécka. Fiškálna únia by mohla existovať pár rokov, avšak žiadne roky prosperity by to neboli.

Prečo nechce Británia nalievať ďalšie peniaze do záchrany eurozóny?
Británia sa vždy vyvarovala vstupu do menovej únie, a preto nie je jej názor na záchranu eurozóny prekvapujúci. Vždy si uvedomovala veľa problémov, ktoré jednotná mena vo viacerých krajinách prináša. Vidí neefektivitu eurozóny, kde jednotná úroková miera škodí prakticky všetkým. Najviac je to však vidieť na najslabších a najmenej konkurencieschopných krajinách. Veľká Británia usúdila, že pokračovanie eurozóny by nemuselo byť v jej záujme. Nemyslím si, že by príliš riešila konkrétne parametre pôžičky. Tu je vidieť skôr ideologický stret.

Čo by eurozóne pomohlo v tejto situácii?
Eurozóne by najviac pomohlo tlačenie peňazí Európskou centrálnou bankou, spoločné európske dlhopisy a tiež postupné zavedenie fiškálnej únie. Tieto opatrenia by však nezlepšili situáciu obyvateľov krajín eurozóny, rozhodne nie v dlhodobom horizonte. Otázkou je, či je naším cieľom záchrana eurozóny, ktorá je podľa môjho názoru možná, alebo je cieľom prosperita európskych národov v dlhodobom horizonte. To nie je to isté! Pokračovanie eurozóny možno odvráti prudký a akútny hospodársky prepad, ale za cenu dlhodobého zaostávania. Do určitej miery chápem obľúbenosť eura kvôli nízkym transakčným nákladom, škody na hospodárstve sa však dlhodobo utajiť nedajú. Som presvedčený, že v horizonte niekoľkých rokov by v Európe bolo lepšie bez eurozóny.

Prečo krajiny, ako Švédsko sú ochotné prispievať na záchranu eurozóny ďalšie peniaze?
Táto otázka je skôr politická, ale pokúsim sa na ňu odpovedať. Eurozóna je významný hospodársky blok, na ktorého bytí a nebytí závisí prosperita mnohých svetových krajín, ktoré ani nemusia byť členmi spolku. Švédsko dospelo k názoru, že krach eurozóny by priniesol významné ekonomické problémy aj im. Svoju úlohu hrajú aj medzinárodné vzťahy a snaha pozitívne reagovať na žiadosť o pomoc. Krok Švédska môže byť mnohými považovaný za šľachetný. Mojím názorom však je, že sa jedná o danajský dar (pôžičku). Švédsko a prípadne ďalších veriteľov by som prirovnal k banke, ktorá požičia klientovi na splátky niekoľkých pôžičiek, aby mu nezabavili dom. Situácia klienta sa však nezlepší - nie sú zdroje, problémy sú fundamentálne a dlhodobo neriešiteľné. Nakoniec klientovi zoberú dom a bude musieť navyše platiť všetky úvery. Keďže nebude mať z čoho, aj veriteľ výjde nakrátko. Peniaze zmizli v čiernej diere.