Grécku nepomôže ani zmazanie všetkých dlhov

Alexander Ač

"Najprv sa hovorilo o odpustení 21 % gréckeho dlhu, potom to bolo 50 %, a teraz je pravdepodobné, že ani 100 % odpis dlhu nedostane Grécko na finančne udržateľnú cestu. 20. marca čaká Grékov splátka dlhopisov v hodnote 14,5 miliardy eur a s najväčšou pravdepodobnosťou grécka vláda nebude mať dostatok hotovosti. Takže pôjde o deadline reštrukturalizácie dlhu. Pravdepoodnosť, že Grécko získa ďalšiu externú pomoc (napr. od MMF) je takisto malá. Samotný MMF má v súčasnosti nedostatok finančných prostriedkov. Ani tzv. "haircut", teda zniženie hodnoty dlhu, povedzme o 70 %, nie je dostatočný. Je možné, že súčasný dlh nahradený dlhopismi s dlhšou splatnosťou (napr. 30 rokov), čo samozrejme, celý dlhový problém nerieši, ale iba odsúva do budúcnosti. Credit Suisse odhaduje, že ECB drží grécke dlhopisy v hodnote 55 miliárd eur, takže 70% haircut by znamenal zníženie hodnoty dlhopisov o 38,5 miliardy eur. Napriek tomu je pre Grécko (aj ECB) lepšia možnosť, aby sa na reštrukturalizácii dlhu podieľalo.

Prečo nie je ani úplné odpustenie dlhu udržateľným riešením? Pretože Grécko stále hospodári  s vysokým rozpočtovým deficitom. Kým krajina nedokáže obnoviť reálny hospodársky rast (a zatiaľ neexistuje dôvod, aby sa tak v blízkej budúcnosti stalo), nedokáže splácať ani svoje záväzky. Pre Grécko je teda najlepšou možnosťou odpustenie prakticky všetkého dlhu a "za odmenu" by sa malo snažiť dostať svoje hospodárenie čo najskôr na udržateľnú úroveň - to znamená skončiť s deficitným hospodárením."

Marek Hatlapatka

"Obávam sa, že ani vyšší odpis gréckeho dlhu zo strany súkromných veriteľov nezaručí, že sa Grécko v priebehu nasledujúcich rokov dostane späť na dráhu udržateľného fiškálneho a ekonomického vývoja. Podľa neoficiálnych informácií sú banky ochotné akceptovať 50% nominálnej haircut dlhu, čo reálne znamená odpísanie 65-70% investícií do gréckych vládnych bondov. K tomu však požadujú priemerný úrok nových dlhopisov 4%, čo je pre Grécko a EÚ neakceptovateľné. Za takýchto podmienok je totiž zrejmé, že na konci dekády by zadlženie Grécka len ťažko kleslo aspoň na tých 120% HDP, čo je teraz hlavným cieľom EÚ a MMF. Skutočnosť však podľa môjho názoru bude ešte horšia a ani ďalšie sprísnenie haircutu by podľa môjho názoru nemuselo viesť k cielenému zníženiu dlhu Grécka v najbližších rokoch. Haircut v efektívnej výške 75% plus zníženie úrokov nových bondov pod 3,5% je nutnou, ale nie dostatočnou podmienkou pre návrat Grécka späť na dráhu smerujúcu k fiškálnej udržateľnosti a postupnému návratu krajiny k ekonomickému rastu."

Stanislav Pánis

"Hlavným cieľom reštrukturalizácie by malo byť zníženie gréckeho dlhu z úrovní cez 350 miliárd eur o 100 miliárd. To by malo zabezpečiť podľa projekcie MMF redukciu z 160 percent HDP na udržateľné úrovne približne 120 percent HDP.  Dosiahnuť by sa to malo, podľa neoficiálnych informácii tým, že by investori mali akceptovať 65-70 percentnú stratu z investície, alebo inak povedané, nominálnu redukciu dlhopisov o 50 percent a ich transformáciu na dlhopisy z dlhšou dobou splatnosti a relatívne nízkym kupónom.  Jeho výška je predmetom sporu. Súkromní veritelia požadujú priemerný kupón okolo štyroch percent, zatiaľ čo grécka vláda a euroskupina presadzujú nižší úrok okolo 3,5 percenta. Podľa prepočtov by to mohlo robiť rozdiel medzi návrhom, ktorý prezentuje napríklad Jean-Claude Juncker a zástupcami súkromných investorov asi 10-20 miliárd rozdielov v stratách. Aktuálne ekonomické spomalenie v eurozóne a horší vývoj gréckych verejných financií a hospodárstva, ako očakávala trojka, spolu so zaostávaním privatizačných plánov naznačuje, že časť trhu si myslí, že ani redukcia o 100 miliárd eur nemusí stačiť.

Vlastný odhad nutnosti veľkosti reštrukturalizácie si nedovolím naznačiť, vzhľadom k zložitosti ekonomických a aj politických faktorov, ktoré môžu ovplyvňovať výpočet a ekonomickú racionalitu. Vzhľadom ku komplikovanej súčasnej situácii v krajine a jej slabej konkurencieschopnosti sa domnievam, že redukcia na 120 percent HDP, ako to navrhuje MMF, môže mať svoje úskalia a nemusí viesť k udržateľnosti dlhu gréckej vlády. V zákulisí sa pritom diskutuje, že na najbližšom stretnutí Eurogroup príde k revízii tohto čísla.  Kľúčom k tomu, aby dlh bol udržateľný, je aj návrat dôvery investorov v grécku ekonomiku. K tomu sú potrebné výrazné štrukturálne reformy na čele s trhom práce a väčšia liberalizácia a menej štátnych zásahov do ekonomiky. Problémom Grécka je tiež veľká korupcia, Atény majú zároveň aj najmenšiu efektivitu výberu daní v eurozóne. Zlepšenie v týchto oblastiach tiež výrazným spôsobom prispeje k zlepšeniu pozície Atén."

Tomáš Porhajaš

"Na túto otázku sa snažia zainteresovaní zodpovedať už vyše troch rokov. Keby sme vedeli presné číslo, tak by sa Grécko vyriešilo veľmi rýchlo, lebo zjavne zabezpečiť desiatky a stovky miliárd eur nie je hlavný problém, skôr je problém napr. "poctivé" účtovníctvo. Dôležitá je udržateľnosť stabilty rozpočtu Grékov a tá závisí od zodpovednosti politikov, tak ako všade na svete."

Martin Prokop

Pokles gréckeho dlhu na úroveň 120% Grécku príliš nepomôže. Už teraz je jasné, že Grécko bude musieť urobiť ešte jeden brutálny odpis, pretože táto výška dlhu je pre Grécko, ktoré je absolútne konkurencieschopné, nie je dlhodobo udržateľná. Politici nám síce môžu vykladať, že je to posledný krok k tomu, aby sa situácia v Grécku stabilizovala, ale tým sa nenechajme zmiasť. Skôr vyhlasovali, že nie je nutné odpísať grécky dlh, potom to zmenili na 21% odpis a naposledy na 50% odpis. Zďaleka nie sme na konci problémov s Gréckom.