Radšej bankrot ako stratu suverenity (komentár)

Európski politici slúžia ako dobrý kontrariánsky indikátor pre odhad budúceho diania. Zatiaľ čo eurokrati čoraz častejšie opakujú, že Grécko z eurozóny nevystúpi, grécky premiér už dal ministrovi financií urobiť analýzu dopadov prípadného vystúpenia Grécka z oblasti spoločnej meny, dlhov, záväzkov a solidarity. Teda efektívne bankrot na svoje dlhy v eure.

Je logické, že eurokrati majú záujem na tom, aby sa eurozóna nezmenšovala, ale naopak rozširovala – pretože to je ich idea, ich vízia a ... náklady nech nesú iní. Avšak Grécku už nejde len o balík pomoci a vyhnutiu sa úhrade svojich záväzkov (to je čistý kalkul očakávaných výnosov a nákladov tak zo strany Grécka, ako aj zo strany veriteľov) ale v hre je i národná suverenita, čo je v Grécku extrémne citlivo vnímaná vec. Strata národnej suverenity je väčšia hrozba ako nejaký bankrot. Svedčí o tom i história. A v tomto kontexte je potrebné vnímať rozhovory o pomoci Grécku.

Krátka história gréckych bankrotov

Gréci v modernej histórii (posledných 200 rokov) zbankrotovali 5-krát. Prvý bankrot prišiel práve krátko po boji za nezávislosť – proti Ottomanovi. Vojna sa začala v roku 1821 a v roku 1824 si Grécko na LME požičalo 472 000 libier, aby mohlo pokračovať v boji. Bid to cover bol vyšší ako 1, teda dopyt po grécke emisii bol vyšší, veritelia museli zložiť len 10% hodnoty dlhopisov ktoré nakúpili a sľúbiť, že neskôr doplatia zvyšok. Ďalší úver 1,1 mil. libier prišiel v roku 1825. Problém nastal, keď špekulanti a sprostredkovatelia v Londýne zobrali priveľkú províziu, kým Gréci dostali vôbec nejaké prostriedky.

Druhým a väčším problémom bolo, že vojna proti Ottomanovi sa obrátila na občiansku vojnu, kde sa bili dve frakcie v rámci Grécka. Krajina zbankrotovala v roku 1826 a 52 rokov splácala dlh s úrokmi, ktorý dosiahol 10 mil. libier. Bol to v podstate prekleňovací úver na splatenie starého - niečo na spôsob záchranného balíka. V roku 1832 si Gréci zobrali úver vo výške 60 mil. drachiem, už ako suverénny štát. Úver poskytli vlády Francúzska, Ruska a Británie – a bol určený na rozbeh gréckej vlády. Väčšina prostriedkov bola minutá na vojenské účely – armáda a udržanie nezávislosti od Otta, ktorý bol bavorským princom a oficiálne gréckym kráľom.  Gréci to udržali do roku 1843, potom zastavili platby. Po tomto bankrote trhy odrezali Grécko od financovania. Grécka vláda sa stala závislou od gréckej centrálnej banky, výdavky boli na začiatku nízke, postupne prudko rástli – a s nimi i úroky na úveroch.

V roku 1878, keď Gréci splatili 52 rokov starý záchranný balík, sa trhy pre Grécko opäť otvorili. Trhy radi požičali Grékom a ako možno očakávate, trvalo 15 rokov do roku 1893, kým sa zadlženie nestalo opäť neúnosným a Gréci nezbankrotovali. V roku 1898 pod medzinárodným tlakom bola zavedená Komisia na manažment gréckeho dlhu. Dohliadala na výber daní a manažment krajiny (nepripomína vám to niečo?). Posledný bankrot nastal v roku 1932 za premiéra Eleftheirosa Vanizelosa. Tento bankrot trval do roku 1964 (o 17 rokov neskôr Gréci vstúpili do Európskeho spoločenstva), najdlhšie zo všetkých piatich gréckych bankrotov v modernej histórii Grécka.

Od osamostatnenia sa Grécka uplynulo 184 rokov, z toho 90 rokov strávilo v bankrote. Text vyššie naznačuje ako sa Grécko, veritelia a trh správali v minulosti. História sa zatiaľ rýmuje. Politici tvrdia, že tentokrát to bude iné. Uvidíme. Ešte poznámka – Gréci ročne míňajú približne $10 mld. na armádu, viac ako 3% svojho HDP. V pomere k HDP je to najviac v Európe. 

Kovy

Kovom sa včera neveľmi darilo, drahé kovy sa obchodujú skôr do strany v približne rovnakom pásme ako včera. Trhy nemajú smer a kým politici spejú k dohode, drahé kovy spejú do strany. Zlato i striebro by si zaslúžili väčšiu korekciu, pretože sú len mierne nižšie po dlhšom pobyte v prekúpenom pásme. O inflačne naladených centrálnych bankách trh už vie, PBOC so stimulmi ešte neprišla (trh si možno ešte počká – prečo, to si spomenieme pri energiách). Naopak, jasnejší smer začína získavať meď, ktorú najbližšie mesiace pravdepodobne nebude Čína tak podporovať. Jedinou fundamentálnou oporou môže byť pokles zásob medi.

Na grafe nižšie vidíme, kde sa nachádzajú najväčšie zásoby medi v rámci LME. Bielou líniou je USA, zelenou Európa, červenou Ázia. V USA a to až 80%. V spodnej časti grafu vidíme vývoj zrušených warantov na meď v USA (znázornené tri najväčšie sklady v St. Louis, New Yorku a Chicagu), ktoré indikujú objednávky medi zo skladu. A tu je odpoveď na otázku, čo stálo za januárovým rastom medi – pokles zásob v USA.

Pokles zrušených warrantov, ktorý vidíme od začiatku februára korešponduje s klesajúcimi prémiami na Šanghajskej burze – čínsky dopyt po medi klesá. Okrem toho je i vidieť, že najskôr začali klesať zásoby v Ázii (jún 2011), neskôr v Európe (november 2011) a na konci i v USA (január 2012). Konsolidácia stavu zásob môže naznačiť koniec veľkých nákupov. Prvým indikátorom bude už spomenutý vývoj zrušených warantov.

Energie

Cena ropy Brent naďalej pokračuje v divergencii od WTI. Dôvodom naďalej ostáva veľká zima v Európe, v EU majú najväčšie problémy Británia a Taliansko. Británia má problém od konca januára, kedy BP z dôvodu úniku odstavilo 15% produkcie. Taliansko je ohrozené i výpadkami dodávok plynu z Ruska, pričom vláda odporučila používanie generátorov na ropné palivá, čo spôsobilo výrazný rast dopytu po rope. Situácia bude vážna minimálne do konca týždňa, dokedy majú trvať mrazy. Na grafe vidíme, že divergencia začala v tomto čase – na konci januára.

Zaujímavá je tiež súvislosť medzi naťahovaním sa Francúzska s Ruskom v OSN kvôli otázke Sýrie, sibírska zima v Európe a očakávané stimuly čínskej centrálnej banky, na ktoré trh tak vyčkáva. Čína totiž kvôli rastu ropy Brent musela zvýšiť regulované ceny palív, čo môže spôsobiť rast inflácie (alebo minimálne zastavenie jej poklesu), ktorá je kľúčom k menovým stimulom.

Vysoká inflácia môže oddialiť znižovanie úrokových sadzieb na čínsky juan. Jedinou nádejou pre trhy je tak oteplenie (aj vzťahov EU s Ruskom) a následný pokles cien Brent aspoň k $110 za barel. Produkcia OPEC, ktorá rástla v januári oproti decembru o 183 tis. barelov denne, by v tom mohla pomôcť. Tento týždeň zverení EIA, IEA a OPEC výhľad spotreby ropy na tento rok a pravdepodobne sa nebudú navyšovať – skôr naopak.