Požiadali ma o zamyslenie týkajúce sa ponaučenia z ekonomických reforiem, ktorými prešla východná Európa a bývalý Sovietsky zväz v posledných 20 rokoch. Je to výzva, ale zoznam toho, čo sa vyvíjalo inak, než som ako ekonóm pôvodne predpokladal, môže byť prínosný aj pre dnešné ekonomiky s veľkým vplyvom štátu. Tu nasleduje sedem hlavných bodov:
- Ekonomická aktivita vo východnej Európe a bývalom Sovietskom zväze na začiatku transformácie výrazne klesla. Sila a dĺžka prepadu v Rusku prekvapila. Krajiny, ktoré prekonali najväčší šok v oblasti obchodu (Poľsko a Československo), prešli miernejším prepadom. Skutočný pokles bol však všade nižší, ako ukazovali oficiálne čísla, pretože šedá ekonomika expandovala a komunistické krajiny nadhodnocovali veľkosť svojho produktu. Aj tak tu však bol pokles stojace v protiklade so základnou teóriou, ktorá hovorí, že uvoľnenie cien by malo okamžite zlepšiť alokáciu zdrojov. Pri reformách by sme sa tak nemali spoliehať na okamžitý rast, vyžadujú totiž čas.
- Pokles bol však dočasný a po ňom prišlo oživenie a rýchly rast. Za posledných 20 rokov sa životný štandard výrazne zvýšil. Oficiálne čísla týkajúce sa HDP síce ukazujú oveľa miernejší posun, nie sú však v súlade s priamymi ukazovateľmi kvality života. Ako sa dalo čakať, kapitalizmus zafungoval, aj keď musíme uznať, že po určitú dobu panovali pochybnosti.
- Nikde neviedol pokles produktu k rastu populizmu, ako sa mnohí ekonómovia obávali. Niektoré vlády síce padli, nezvrhli ich však populisti. Pri moci sa v mnohých krajinách nachádzali hlavne nové ekonomické elity, u ktorých sa bohatstvo spájalo s mocou. Iróniou je, že v niektorých krajinách sa objavuje populizmus až 20 rokov po začiatku transformácie a potom, čo sa životný štandard výrazne zlepšil. Poučenie je jasné: Reformátori by sa nemali obávať populizmu, ale snahy nových elít o prevzatie moci.
- Ekonómovia a reformátori precenili svoju schopnosť správne načasovať reformy a správne zvoliť jednotlivé taktické kroky - napríklad privatizáciu. Dnes sa vtedajšie diskusie o tom, či má byť najskôr nastavený inštitucionálny rámec, či by sa mali firmy na privatizáciu pripravené vládou, či je lepšia kupónová privatizácia či použitie fondov, atď, javí ako zvláštna. Nakoniec jednotlivé krajiny s rôznym postupom skončili zhruba rovnako. V najrôznejších formách v nich prebehla privatizácia a makroekonomická stabilizácia rovnako ako reforma inštitúcií a právneho rámca. Poučenie tak znie: Neplánujte posun k trhu príliš do detailu a hlavne ho neodďaľujte v snahe dosiahnuť uhladenejšie reformy.
- Ekonómovia veľmi precenili prínos motivácie bez toho, aby sa zamerali na zmenu samotných ľudí. Tí, ktorým sa dobre darilo počas komunizmu, sa už tak dobre nedarilo v trhovej ekonomike. Prechod na voľný trh vykonávajú noví ľudia, nie starí ľudia s novou motiváciou. To je významné poučenie pre firmy aj pre politiku: Starého psa novým kúskom nenaučíš, aj keď zmeníš motiváciu.
- Je tiež dôležité nepreceňovať dlhodobé dôsledky makroekonomických kríz a dokonca aj defaultov. Rusko prešlo krízou v rokoch 1997 - 98, rýchly rast ekonomiky sa dostavil už v roku 1999 a 2000. Podobné prípady nájdeme aj inde. Medzinárodná finančná komunita sa vždy snaží reformátorov zastrašiť, ale panika ohľadom kríz nie je namieste. Ich dôsledky rýchlo vymiznú.
- Je oveľa ľahšie predpovedať vývoj ekonomiky ako vývoj na politickej scéne. Všetky krajiny prechádzajúce transformáciou nakoniec skončili pri nejakej forme kapitalizmu, prešli si však širokým spektrom skúseností. Tie išli od plnohodnotných demokracií až po primitívne diktátorstvo. Vývoj silne závisel od polohy danej krajiny - čím viac na západ, tým bol demokratickejší. Naopak na východe prevažuje autoritárstvu. Krajiny so strednými príjmami sa tak nakoniec dostanú k demokracii, nie je to však taká priama cesta ako posun ku kapitalizmu.
Uvedené je výťahom z článku "Seven things Aj learned about transition from communis", autorom je Andrei Shleifer, profesor ekonómie na Harvarde.
(Zdroj: VOX)
Patria Online
Obchodovanie: www.patria-direct.sk
Spravodajstvo: www.patria.cz