Na bankroty si počkáme. Čaká nás skôr zdražovanie

Kebyže sa ECB rozhodne, že prestane zachraňovať štáty, tak by sme skôr boli svedkami domina, ako nejakých postupných štátnych bankrotov, môžeme sa však pozrieť na to, akej dôvere sa tešia dlhopisy jednotlivých krajín eurozóny.

Keďže trh s dlhopismi je manipulovaný intervenciami ECB, tak nám lepší obraz poskytujú ceny CDS kontraktov na poistenie voči štátnemu dlhu. Čísla (v tis.) je potrebné interpretovať ako ročnú dolárovú cenu na poistenie desaťmiliónového dlhu proti defaultu.

Do tohto grafu sa nám nedostali Cyprus, Malta a Luxembursko, na ktoré kvôli nízkemu celkovému objemu ich dlhu neexistuje likvidný trh na CDS. Súdiac podľa výnosov z dlhopisov by sa však Cyprus pohyboval tesne pod Portugalskom, Malta niekde okolo úrovne Slovinska a Talianska a Luxembursko úplne na chvoste rebríčka.

Ďalší rebríček, ktorý používam pri určovaní momentálnej rizikovosti jednotlivých krajín eurozóny, je, o koľko percent by museli krajiny znížiť výdavky svojich rozpočtov v danom roku, v prípade že by im nikto nechcel požičať, t.j. museli by v danom roku splácať istiny z dlhov nie pôžičkami z finančných trhov, ale z príjmov rozpočtu, a nemohli by hospodáriť deficitne. Nasledujúci graf, ktorý je za rok 2012, ukazuje, že tie čísla sú skutočne obrovské, a pokiaľ by sa vytratila ochota požičiavať krajinám eurozóny, tak by takú mohutnú konsolidáciu s veľkou pravdepodobnosťou okamžite vykonať nedokázalo 15 zo 17 krajín a museli by vyhlásiť platobnú neschopnosť.

ECB ale ukázala, že touto cestou sa vydať nehodlá, a že chce financovať dlhy problémovým krajinám, takže pravdepodobnejšia ako masové bankroty je vyššia inflácia.