Horiace budovy a miliardové škrty. Gréci unikli bankrotu

Rozsah dodatočných škrtov, ktoré sú podľa vládneho návrhu rozložené na trojročné obdobie (2012 - 2014), zodpovedá zhruba siedmich percentám ročného HDP. Ide teda minimálne o 15 miliárd eur.

Prvá pôžička Grécku
Schválená v máji 2010 vo výške 110 miliárd eur. Atény z nej doteraz po jednotlivých častiach (tranžiach) čerpali 73 miliárd, z toho od EÚ dostali 53 miliárd a od MMF 20 miliárd.

Druhá pôžička 130 miliárd eur
Odsúhlasil ju summit EÚ vlani v októbri. Bude poskytnutá za výhodnejších podmienok, než sú tie na kapitálových trhoch. Grécku (podľa zámeru) pomôže zraziť verejný dlh zo súčasných 350 miliárd eur (160 percent HDP) na sumu zodpovedajúcu v roku 2020 120 percentám HDP. Ale ak bude grécka ekonomika ešte niekoľko rokov padať, nemôže tento cieľ dosiahnuť.

A bude tým mať Grécko vyhraté?
Pôžička Grécku uľaví so splácaním dlhov, ale nie je to liek na hlbokú recesiu, v ktorej ekonomika trčí tento rok už piaty rok. Jej konkurenčná schopnosť ďalej padá. Schodok obchodnej bilancie sa každý deň prehlbuje v priemere o 75 miliónov eur.

Čo môže urobiť Európska centrálna banka?
Prezident ECB Mario Draghi naznačuje, že strážkyňa eura by bola ochotná zriecť sa výnosov z gréckych vládnych dlhopisov, ktorých vo svojom portfóliu drží za 40 miliárd eur a Gréci jej majú postupne splatiť 55 miliárd eur. To znamená, že ECB by Grécku fakticky uľavila o 15 miliárd eur. ECB by na transakciu prekonala a jej straty by sa "rozprestreli" na celú eurozónu. Po odpísaní strát z investícií do gréckych dlhopisov ECB môže požiadať členské krajiny menovej únie o doplnenie kapitálu. Pre zapojenie ECB sa vyslovil Medzinárodný menový fond. Podľa neho očakávaná dohoda gréckej vlády so súkromnými veriteľmi, ktorí majú odpísať aspoň polovicu zo svojich dvestomiliardových pohľadávok, sama o sebe na odvrátenie gréckeho bankrotu nestačí.

Ako prebiehajú rokovania Grécka so súkromnými investormi?
Zástupcovia veriteľov sa koncom minulého týždňa zišli v Paríži, kde diskutovali o tom, či kývnu na úročenie nových gréckych dlhopisov vo výške len 3,6 percenta ročne. Dohoda o výmene starých papierov za nové s tridsaťročnou lehotou splatnosti Grékom "odpíše" z celkového záväzku 200 miliárd eur minimálne polovicu. Musí sa uzavrieť do polovice februára, aby bolo možné výmenu cenných papierov (aj po právnej stránke) vykonať do 20. marca. To je pre Grécko "DEŇ D", pretože do tohto termínu musí súkromným veriteľom dlhopisov splatiť 14,5 miliardy eur. V opačnom prípade ohlási štátny bankrot.

Čo ak sa nedospeje k dohode?
"Dohoda so súkromnými veriteľmi je prakticky hotová," vyhlásil v piatok bruselský komisár Olli Rehn. Ale podobných vyhlásení už bolo v predchádzajúcich týždňoch niekoľko. Pokiaľ sa k dohode v priebehu najbližších dní nedospeje, Grécku hrozí neriadený bankrot, varuje ratingová agentúra Fitch. "Ten by pravdepodobne znamenal paniku v gréckom finančnom sektore, útok sporiteľov na banky a presun ich vkladov do cudziny," hovorí Tony Stringer, výkonný riaditeľ Fitch.

Čím argumentujú odporcovia dodatočných výdavkových škrtov?
Škrty vo výdavkoch a vyššie dane spôsobia hospodársku katastrofu. Grécka ekonomika trčí už piaty rok v hlbokej recesii. Britská výskumná inštitúcia The Economist Intelligence Unit pre ňu na tento rok predpovedá prepad o 7,4 percenta. Bez práce je podľa oficiálnych údajov cez milión Grékov a priemerná miera nezamestnanosti v novembri dosiahla 20,9 percenta. O rok skôr predstavovala 13,9 percenta. Od straty práce je v Grécku len krôčik k chudobe. Podpora v nezamestnanosti 461,50 eura sa vypláca najdlhšie jeden rok, informuje časopis Wirtschaftwwoche.

Je rozpočtový rez spoločensky únosný?
Hranica znesiteľnosti bude čoskoro prekročená, varuje štátny tajomník gréckeho ministerstva práce Giannis Koutsoukos, ktorý na protest proti ďalším radikálnym škrtom v sociálnych programoch odstúpil z funkcie. Na hranici chudoby v roku 2010 žilo 28 percent Grékov, vyplýva z poslednej správy Eurostatu, zverejnenej začiatkom tohtoročného februára.