Tlstá Bertha naliala stovky miliárd (komentár)

Tento týždeň o tlstej Berthe, Stiglitzovej férovke so zlým špekulantom, o tom, prečo treba Grécku plánovacích komisárov a o otvorení sezóny na strieľanie poslov zlých správ v Európskom parlamente.

Druhé kolo trojročného tendra úverov Európskej centrálnej banky (podľa slov prezidenta ECB Mária Draghiho tzv. „tlstá Bertha“) pustilo do systému 529,5 miliárd nových budiž eur. Za jedno percento si v na tri roky požičalo 800 bánk (523 v prvom kole v decembri) . Ak tento objem očistíme o prerolované úvery (216 mld. eur), čistý efekt novej likvidity je 313 mld. eur (vs. 213 mld. eur v prvom kole).

ECB už dva týždne za sebou nekúpila žiadne štátne dlhopisy. Vyvoláva to „obavy“, že centrálna banka ďalej nemieni pokračovať v tejto kontroverznej politike. Takáto interpretácia nám príde príliš optimistická. Skôr to vnímame ako pauzu v čase, keď ECB nákupy dlhopisov na čas delegovala na komerčné banky cestou LTRO programov. Ak sa situácia opäť dostatočne zhorší, nákupy sa zase rozbehnú a už teraz sa šušká, že ECB opäť nakupovala hneď v stredu po tlstej Berthe. Tentokrát portugalské dlhopisy. Uvidíme, čo ukážu oficiálne čísla.

Americkému profesorovi ekonómie Josephovi Stiglitzovi príde šetrenie v Európe príliš prísne a žiada pre Grécko viac solidarity, napríklad cez väčší objem investícií z Európskej investičnej banky. Tu si pozrite, čo profesor hovoril o Grécku ako poradca gréckej vlády v roku 2010. „Ak sa za túto krajinu postaví Európa, Grécko nebude mať žiaden problém splácať svoje záväzky!“. „Grécky bankrot? Absurdné!“. Pre Stiglitza sa z toho vykľula zaujímavá diskusia s človekom, ktorý musí na rozdiel od neho za chyby v úsudku platiť vlastnými peniazmi (hedge fond manažér Hugh Hendry).

Člen nemeckej vlády, minister vnútra Hans-Peter Friedrich, prvýkrát otvorene vyzval Grécko na vystúpenie z eurozóny. Určite nie je v Nemecku sám. 62% Nemcov je podľa Bild proti schváleniu druhého balíka pomoci pre Grécko. Nemecký Bundestag ho nakoniec vďaka hlasom opozície v pondelok i tak schválil.

Predseda euroskupiny Jean-Claude Juncker nevylučuje, že bude treba aj tretí záchranný balíček pre Grécko. A vraj by mala EÚ v Grécku ustanoviť „Komisára pre obnovu“, ktorý by dozoroval a dopredu plánoval „rekonštrukciu gréckej ekonomiky“. Najlepšie v päťročniciach?

Grécka reštrukturalizácia podľa komisie ISDA zatiaľ nenaplnila definíciu „credit event“ a tak poistenia gréckych dlhopisov (Credit Default Swaps) nemusia byť vyplatené. Ideme podľa starého plánu Mária Draghiho (bývalý viceprezident Goldman Sachs) - chrániť veľké banky, ktoré tieto poistenia vypisovali. Niektoré z nich sú zhodou okolností aj v komisii ISDA, ktorá určuje, či ide o „credit event ,” alebo nie.

Ďalším dôvodom, prečo bol zámer vyhnúť sa klasickému bankrotu, bola snaha nepripustiť ďalšie zníženie ratingu gréckych dlhopisov. ECB by ich potom mohla aj naďalej akceptovať ako kolaterál voči úverom bankám.

Tento druhý cieľ nevyšiel úplne. Ratingová agentúra Standard & Poor’s (S&P) znížila rating Grécka na úroveň čiastočnej platobnej neschopnosti. ECB následne pozastavila akceptáciu týchto dlhopisov ako kolaterálu pri refinancovaní. Kľud, žiadna panika! Národné centrálne banky (Eurosystém) môžu mať vlastné (povoľnejšie) pravidlá na kvalitu kolaterálu, ktorý akceptujú. Znamená to, že utrápené grécke banky sa môžu obslúžiť u gréckej centrálnej banky (napr. cez program Emergency Liquidity Assistance - ELA). Rôzne požiadavky na kolaterál u jednotlivých národných centrálnych bánk mimochodom vyvolávajú zaujímavú situáciu, ktorá narúša pravidlo rovnomerného zdieľania strát v rámci eurosystému, a môže viesť k tomu, že jednotlivé centrálne banky budú mať rozličné kreditné riziko. Jens Weidmann, guvernér nemeckej Bundesbanky po druhej tlstej Berthe napísal Draghimu list, v ktorom vyjadruje svoje znepokojenie z rastúcich rizík vyplývajúcich z uvoľnenia pravidiel na kolaterál v Eurosystéme (za ktoré sám hlasoval).

G20 nechce navýšiť zdroje pre IMF, kým viac peňazí na „ochranu“ Európy neposkytnú samotné európske krajiny. Hlavne Nemecko je proti navýšeniu ESM z 500 na 750 mld. eur ohlasovanému minulý rok. I keď Merkelová už naznačila, že Nemecko môže v otázke navýšenia ESM v marci ustúpiť. Obamovi by sa asi takáto očividná záchrana Európanov vo volebnom roku mohla doma vypomstiť. V európskom parlamente je návrh správy, ktorá má byť podkladom pre vyjednávanie o novej legislatíve, ktorá by prechodne zakázala udeľovať rating problematickým európskym krajinám v zlých časoch a volá po založení „úplne nezávislej, verejnej Európskej ratingovej agentúry.“ V štýle “čo nevidím, to neexistuje,” alebo “zastreľ poslov zlých správ a všetko bude dobré”.

V piatok politici v Bruseli podpísali zmluvu o tzv. fiškálnom kompakte. Zdá sa, že okrem Francúzska, kde vrcholia prezidentské voľby a zatiaľ populárnejší socialistický kandidát hovorí o nutnosti prerokovať po nich zmluvy, bude problém s ratifikáciou “fiškálneho kompaktu” aj v Írsku. V Írsku bude o fiškálnom kompakte referendum, írsky premiér Enda Kenny ho pravdepodobne vypíše v máji. Spraví tak na odporučenie generálneho prokurátora, ktorý zmluvu označil za „samostatný nástroj mimo rámca zmlúv o EÚ“. Vicepremiér Írska Eamon Gilmore už pre občanov jasne označil voľbu, ktorá je „správna,“ ak chcú naďalej čerpať pomoc z únie.

Nemec Philipp Bagus, autor Tragédie Eura sa zamýšľa nad možnými scenármi vývoja v eurozóne. Ak vyhrajú francúzske záujmy, straty z chybných investičných rozhodnutí vyvolaných eurom zaplatia daňoví poplatníci krajín jadra EMÚ a všetci používatelia eura cez vyššiu infláciu. Ak vyhrajú nemecké záujmy, zaplatia tieto straty najmä daňovníci v periférnych krajinách cez vyššie dane a nútenú privatizáciu spolu so súkromnými veriteľmi Grécka. Spoluúčasťou na stratách vyplývajúcich z reštrukturalizácie dlhov.

Že vám chýba scenár, v ktorom vyhrajú slovenské záujmy? Podarený vtip.