Eurozóna sa topí v dlhoch. Problém má aj Slovensko

Zadlženie eurozóny aj Európskej únie rastie. V štátoch platiacich eurom na konci minulého roka vládny dlh stúpol na 87,2 percenta HDP a v EÚ na 82,5 percenta HDP. Novinárov o tom dnes informoval Európsky štatistický úrad (Eurostat).

Európa sa pritom dlhodobo snaží o to, aby krajiny dostali svoje dlhy pod hranicu 60 percent HDP, ktorá je tiež bránou za jednu z podmienok na prijatie eura.

Eurozóne ani EÚ sa nedarí v priemere plniť ani ďalšie z dlhodobých kritérií, aby deficit rozpočtu bol pod tromi percentami HDP. V eurozóne bol vlani 4,1 percenta a v EÚ 4,5 percenta. V oboch prípadoch ide však o výrazný pokles, pretože v roku 2010 v eurozóne deficit predstavoval 6,2 percenta a v EÚ 6,5 percenta.

Najväčší deficit rozpočtu v pomere k HDP bol vlani v Írsku (13,1 percenta), Grécku (9,1 percenta) a Španielsku (8,5 percenta). Tri krajiny sa mohli pýšiť prebytkom; ide o Maďarsko (4,3 percenta), Estónsko (jedno percento) a Švédsko (0,3 percenta. Deficit Slovenska bol na úrovni 4,8 percenta.

Celkovo sa situácia ohľadom deficitov vlani zlepšila v 24 krajinách EÚ. V dvoch sa zhoršila a v jednej zostala na rovnakej úrovni ako predvlani.

Najnižší dlh za minulý rok hlási Estónsko, kde je vládny dlh iba šesť percent HDP. V Bulharsku to bolo 16,3 percenta a v Luxembursku 18,2 percenta. Ani Slovensko na tom nie je zle, pretože vďaka 43,3 percenta má tretí najnižší dlh z krajín eurozóny a deviaty najnižší z 27 štátov únie. Dlh Slovenska sa však stále zvyšuje, za ostatné štyri roky narástol o 11 miliárd eur.

Jednoznačne najvyššie zadlženie pripadlo na krízou stíhané Grécko, kde bolo 165,3 percenta HDP. Za ním sú Taliansko (120,1 percenta) a Írsko (108,2 percenta).