Slovensko sa nižšieho dlhu tak skoro nedočká

1. Podľa maďarského štatistického úradu by bol deficit 5,5 percenta HDP, čo by bolo najviac od roku 2006. Podobne ako Maďarsko si štatisticky znárodnením dôchodkových fondov pomohlo v roku 2011 aj Portugalsko.

2. Čo sa týka Estónska, tak jedným z hlavných problémov pri konsolidácii je tlak verejnej mienky proti nej. Keď krajina dlhodobo hospodári vyrovnane, tak tomuto tlaku nečelí. Estónsko má pri minimálnom dlhu minimálne úrokové náklady, ktoré ho následne netlačia na výdavkovej strane rozpočtu. Švédsko: detto, Švédsko hospodári vyrovnane, resp. prevažne s prebytkom už od konca 90 tych rokov, s nepopulárnymi škrtmi teda nemá problém.

3. To bude záležať predovšetkým od externého prostredia, pokiaľ sa bude eurozóne, resp. globálnej ekonomike dariť a pokles domáceho dopytu pri konsolidácii nahradíme vyššími exportmi, tak by bolo možné dokonca dosiahnuť aj pokles dlhu k HDP. Ohľadom ďalšieho ekonomického vývoja v eurozóne som však skeptický a tak ako najpravdepodobnejšie riešenie „vyrastenia“ z dlhu vidím z dlhodobého hľadiska skôr vyššiu infláciu znehodnocujúcu dlh, ako reálny ekonomický rast.

Kamil Boros, X-Trade Brokers

1. V maďarských dôchodkových fondoch bolo v čase znárodnenia okolo tri miliardy forintov. To je zhruba 10 percent maďarského HDP. Bez tohto mimoriadneho príjmu by hospodárenia Maďarska skončilo v deficite 5,7 percenta HDP.

2. Švédsko je jedna z krajín, ktoré má nastavené relatívne prísne fiškálne pravidlo. Podľa neho musí dosiahnuť počas jedného hospodárskeho cyklu jednopercentný prebytok. Potom v dobe rastu si nemôže dovoliť vykázať deficitné hospodárenie štátu. 
Estónsku k dosiahnutiu prebytku pomohol predovšetkým vysoký ekonomický rast, keď ekonomika v roku 2011 vzrástla o 7,6 percenta.

3. V absolútnej hodnote dlh nebude ešte dlho klesať. Avšak rast dlhu v pomere k HDP by mohol prestať už budúci rok. Je však nutné, aby vláda dosiahla svoje fiškálne ciele na rok 2013.

Martin Prokop, Next Finance

1. Maďarský schodok by sa bez jednorázového efektu zlepšenia výsledkov vďaka peniazom z dôchodkovych fondov dostal pravdepodobne zhruba na úroveň medzi 5-6 percentami HDP.

2. Minimálne čo sa týka estónskeho prípadu, vláda bola schopná prijať razantné opatrenia a znižovala platy vo verejnej správe v miere, ktorá je u nás takmer nepredstaviteľná.

3. Na pokles dlhu voči HDP sú kľúčové dve podmienky. Striedmosť vo vytváraní dodatočných deficitov a silnejší rast HDP ako v poslednom období. No skôr ako v roku 2014 je pravdepodobnosť, že by dlh voči HDP klesol, takmer nulová.

Boris Fojtík, Tatra Banka

1. Vplyv znárodnenia úspor je významný a predstavuje až 9,7 percenta HDP. Bez neho by naši susedia nevykázali prebytok, ale deficit na úrovni -5,4 percenta HDP, a teda ďalšie uvoľňovanie fiškálnej politiky z -4,2% HDP v roku 2010.

3. Myslím, že v blízkej budúcnosti k poklesu dlhu nepríde. Na to si ešte budeme musieť počkať a zároveň ešte urobiť kus práce na poli konsolidácie. Okrem toho nastaviť systém tak, aby neprichádzalo k vytváraniu ďalších skrytých dlhov ako v minulosti a zároveň popracovať na skvalitnení verejných služieb. To, čo dostáva občan v porovnaní s vyspelými krajinami, je stále málo.