Rozpad eurozóny by ohrozil mier v Európe, tvrdí bankár

Portugalsko zrejme tento rok požiada o ďalšiu pomoc z európskych fondov, ale najhoršie z dlhovej európskej krízy je už za nami, hovorí Gernot Griebling, hlavný analytik nemeckej banky Landesbank Baden-Württemberg (LBBW). Podľa neho je eurozóna na ceste k politickej a fiškálnej únii s jedným ministrom financií.

Ktorá ďalšia krajina podľa vás požiada o európsku pomoc zo záchranných fondov eurozóny? Bude to druhýkrát Portugalsko, ako predpovedajú niektorí analytici, a kedy?
Žiadosť Portugalska o ďalšiu pomoc by nebola veľkým prekvapením. Portugalsko získalo na jar predchádzajúceho roku prisľúbenú pomoc vo výške 78 miliárd eur do roku 2014. Oficiálne si chce Portugalsko už budúci rok opäť začať požičiavať na finančných trhoch.
Keď sa ale pozrieme, aký výnos je požadovaný pri predaji portugalských dlhopisov, nezdá sa, že za takýchto podmienok by krajina bola schopná splácať úroky zo svojich dlhov. Preto by na začiatku roka 2013 mohol byť dohodnutý druhý záchranný balík pre Portugalsko.

Najhoršie vyzerala ale v posledných dňoch skôr situácia v Španielsku...
Dúfajme, že Španielsko zvládne refinancovanie svojich bánk vlastnými silami a nebude žiadať o pomoc z európskeho záchranného mechanizmu. Je tu taká opodstatnená nádej, aj keď nie úplná istota. Problém je v tom, že objem trhu so španielskymi vládnymi dlhopismi je zhruba 950 - 970 miliárd eur.
Španielsko potrebuje skrátka príliš veľa peňazí, než aby mohlo byť kompletne financované z európskeho záchranného mechanizmu. Môžete to urobiť s Portugalskom, po určitú dobu s Írskom, s Gréckom, ale u krajín ako Španielsko a Taliansko to nejde.

Čo ak sa vaše nádeje nenaplnia a Španielsko požiada o pomoc?
Ako som povedal, Španielsko je príliš veľké na záchranu prostredníctvom európskeho záchranného mechanizmu. Keby požiadalo o pomoc, stúplo by napätie na dlhopisových trhoch a zasiahlo by to aj štáty eurozóny s najvyšším ratingom ako je Nemecko.
Ak by to ale vyzeralo, že Španielsko si nebude môcť požičiavať na trhu, odhadol by som, že zasiahne Európska centrálna banka. Vystupňuje nákupy španielskych dlhopisov. Požadované výnosy zo španielskych dlhopisov klesnú, na trh sa vráti istota a Španieli si budú môcť požičať za znesiteľný úrok.

Európska centrálna banka ale signalizuje, že nehodlá obnoviť nákup dlhopisov a už vôbec ním nechce vyťahovať z problémov Španielsko...
ECB od začiatku krízy, od jari 2010, nakúpila dlhopisy približne za 220 - 240 miliárd eur. Prestala s tým niekedy vlani. Zároveň ale ponúkla bankám výhodne hotovosť výmenou za zástavu prostredníctvom takzvaných repo operácií. Síce to nepomohlo úplne, ale pomohlo to získať čas.
Zadlžené veľké krajiny, Španielsko a Taliansko, prijali významné opatrenia na zníženie schodkov a obnovu rastu. Najhoršia situácia podľa mňa bola v treťom štvrťroku minulého roku a to už je za nami. Situácia sa zhoršila opäť pred Veľkou nocou, ale vlády ani ECB doteraz nepoužili všetky opatrenia, ktoré môžu. Myslím si, že Európska centrálna banka v prípadne núdze pomôže.

Ako vidíte vývoj Európskej únie v budúcnosti?
Najpravdepodobnejší scenár je vznik politickej a fiškálnej únie. Nedá sa ale odhadnúť kedy, ale vidím tu trvalý trend k tomuto stavu. Od začiatku súčasnej krízy v roku 2010 dostávajú krajiny európsku pomoc len za prísľub, že urobia opatrenia, ktoré konsolidujú rozpočty, obnovia fiškálnu rovnováhu a hospodársky rast. Štáty, ktoré dostávajú podporu, sa ale museli vzdať časti svojej suverenity. Je to jasný krok k fiškálnej únii.
Nikto z politikov pritom nevolá po celkovom rozpade eurozóny. Dokonca ani kandidáti z radov extrémnej ľavice a pravice, ktorí sa nedávno zúčastnili prvého kola prezidentských volieb. Príčina je jasná. Na rozpade eurozóny by nikto nezarobil, tým by stratili všetci. Rozpad eurozóny by vyústil v totálny chaos. Je otázkou, či by potom bol v Európe zachovaný mier. Nie som si ale istý, či eurozóna zostane v súčasnej podobe, či Grécko bude stále v eurozóne.

Vzniknú v dohľadnej dobe spoločné európske dlhopisy, ktoré by znížili náklady na financovanie štátnych dlhov zadĺžených krajín eurozóny?
Keď sa pozriete desať alebo dvadsať rokov dopredu, vidíte, že asi vznikne spoločné ministerstvo financií eurozóny. Potom budú spoločné európske dlhopisy v poriadku. Ale v súčasnej situácii, keď si jednotlivé štáty sami rozhodujú o svojich výdavkoch a o tom, koľko si požičajú, potom plne súhlasím s názorom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktoré je proti spoločným dlhopisom.
Predstavovalo by to len riziko pre Nemecko (ktorému by sa zdvihli úroky z financovania jeho dlhu) a to nie je fér. Aj keď je to dnes ťažko predstaviteľné, ako bola pred dvadsiatimi rokmi spoločná mena, myslím si, že ideme cestou fiškálnej integrácie postupnými krokmi a na konci bude jedno ministerstvo financií s jedným ministrom.

Pôvodný článok nájdete na iHNed.cz