Grécka ľavica neuznáva dlh voči trojke (komentár)

Situácia v eurozóne je v ekonomickej oblasti stále o pokračujúcej divergencii, kedy sa jadrovým krajinám a hlavne Nemecku darí a periférii nie, kým v politike vývoj smeruje k spoločnému prvku a tým je politická neistota. Merkelovej strana utrpela ďalšiu porážku v nemeckých regionálnych voľbách, Sarkozy je prvým prezidentom po 30 rokoch, ktorý vo Francúzsku zlyhal pri snahe o znovuzvolenie a je jedenástym padnutým lídrom exekutívnej moci v Európe od začiatku krízy a voľby v Grécku skončili asi najhoršie ako mohli.

Na tento nepriaznivý vývoj reagovali silným poklesom akciové trhy, kedy index Dow Jones stráca už piaty deň v rade za sebou a index SP500 poklesol na najnižšiu úroveň za posledné dva mesiace. Stratami reagovali aj komodity: ropa za posledných päť dní poklesla o približne 10 dolárov a cena žltého kovu poklesla pod psychologickú hladinu 1600 USD.

Syriza: Neuznávame dlh voči trojke

Prioritnou obavou trhu je aktuálne Grécko. Víťaz volieb Samaras so svojou stranu Nová demokracia totiž nedokázal zostaviť vládu so stranou PASOK a úloha zostaviť vládu tak pripadla strane Syriza. Jej vodca Alexis Tsipras ale určite nebude spojencom Merkelovej, ktorá už aj tak stratila svojich bývalých spojencov vo väčšej polovici krajín Eurozóny. Ten plánuje vytvoriť ľavicovú vládu s cieľom znárodnenia bánk a odmietnutia vyplatenia záväzkov trojke. Dlh voči trojke označil ako „odious debt“, čo je výraz používaný pre dlh, ktorý na plecia krajiny uložil diktátor, v tomto prípade ním myslí práve trojku.

Šance na to, aby široká ľavicová koalícia vznikla, sú ale veľmi malé. Komunistická strana KKE už odmietla rokovania so Syrizou a Grécko pravdepodobne čakajú nové voľby. Voliči by sa mohli vrátiť k Novej demokracii, no nezabúdajme, že práve Samaras bol tým, kto odmietal uťahovanie opaskov a tvrdili, že pomoc trojky nebude fungovať. Politická situácia v krajine je tak veľmi komplikovaná a preto nie je vylúčený puč alebo aj nakoniec opustenie eurozóny. Krajine majú dôjsť peniaze už v júni/júli a bez zdrojov trojky ešte bude horúco.

Euro nemusí byť rovnaké všade

Pravdepodobnosť tohto druhého extrémneho scenára sa podľa analytikov Citigroup zvýšila na 50-75%. Analytici si stále myslia, že tento jav neohrozí eurozónu, nakoľko HDP Grécka predstavuje len 3% HDP menovej únie. Problémom je ale niečo iné a tým je masívny únik depozitov z Grécka smerom do Nemecka a Švajčiarska. Týmto pohybom kapitálu by sa ukázalo, že euro v gréckej banke nebude rovnaké ako euro v nemeckej banke. Fungibilita (nahraditeľnosť) peňazí by  bola narušená. A takto isto by sa obchodníci mohli začať báť aj o Portugalsko, neskôr o Írsko, následne o Taliansko a Španielsko a hneď máme z 3% HDP až 30% HDP.

Súkromný sektor môže pomôcť

Výsledkom by bol asi aktuálne najmenej preferovaný scenár: rozpad eurozóny. Na to, aby sa to nestalo, teraz začala už aj európska komisia tvrdiť, že uťahovanie opaskov asi nebola správna voľba a začali volať po obnovení investícii. Dúfajme, že tieto verejné investície budú nasmerované správne a zároveň balík opatrení bude obsahovať aj potrebné odstránenie obrovských regulácii na trhu práce. Nezabúdajme ale, že Nemecku trvalo dlhú dobu, kým sa dostavil efekt reforiem z roku 2003. Takže ak pôjdu touto cestou ostatné krajiny, nedostaví sa želaný efekt na počkanie. Ekonomiky čaká dlhá a bolestivá cesta. Najväčšou pomocou by ale boli korporácie, ktoré majú zdravé bilancie a obrovský voľný kapitál. Ten by mohli využiť na investovanie v ostatných krajinách. Pokiaľ sa ale boja práve o spomínané možnosti opustenia eurozóny alebo o prípadné znárodnenie ich aktivít (málo pravdepodobné, ale tak isto boli málo pravdepodobné aj problémy Grécka), bez vládnych garancií sa ďaleko nedostaneme. Firmy radšej budú investovať v emerging markets.

Kríza tak stále nemá bezbolestné riešenie. Pre krajiny PIIGS je bezbolestný len fiškálny transfer, no ten by zaplatili krajiny jadra. Naopak vyššia inflácia a zadlženie v Nemecku len nahradí jednu bublinu druhou. Dúfajme preto, že politici myslia aj na nejaký plán C...

Grécke SOS

Po potrebe nového smerovania volá aj bývalá eurokomisárka Anna Diamantopulos, ktorá napísala list dvom bývalým šéfom Európskej komisie, Prodimu a Delorsovi. List, ktorý zverejnil denník Guardian obsahoval aj takéto vyjadrenia: „Je to ako vojna keď krajine poklesne HDP o 20% za 18 mesiacov. Je to ako vojna, keď v mnohých mestách Európy rozdávajú jedlo na prídel. Je to ako vojna keď milióny mladých ľudí opúšťajú svoju krajinu... Grécko, Taliansko, Portugalsko a dokonca aj Francúzsko sú v strede lesného požiaru, ktorý sa šíri až alarmujúco rýchlo. Presvedčenie, že tento požiar môže byť zastavený vnútri jednotlivých krajín, je chybný. Európska komisia prišla o svoju autoritu bankárom únie: Nemeckom.“

Výhľad na dnes

Dnes je makroekonomický kalendár z eurozóny prázdny. Spredy na dlhopisovom trhu ale rastú a politika stále vyvoláva značné obavy. Dnes budú rozprávať hlavne politici: Schäuble, barroso, Rehn, Barnier, Regling, Bofinger a Merkelová. Z centrálnych bankárov očakávame prejavy Constancia, Nowotného a Weidmanna. Všetci sa pravdepodobne budú snažiť sanovať politickú situáciu a tvrdiť, že riešenia sú, aj keď ich asi spomínať nebudú. Ich slová by mali pomôcť euru v miernom raste smerom k 1,3020/40, no od týchto úrovní by sa mal opäť obnoviť pokles. Vytváranie nižších miním a nižších maxím hovoria v prospech pokračovania poklesu.

Ján Beňák    analytik TRIM Broker   Obchodovanie s TRIM Broker