Plán B majú aj Česi. Slovensko sa prizerá

Slovensko plán na vystúpenie Grécka nemá ani nepripravuje. Uviedol to pre HNonline poradca predsedu vlády a ministra financií Radko Kuruc s tým, že o potrebe vytvorenia plánov pre odchod Grécka sa nehovorilo ani na neformálnom stretnutí európskych lídrov v minulú stredu. "Túto vážnu situáciu však sledujeme," dodal Kuruc.

Podľa Richarda Sulíka je takýto postoj ministerstva financií absolútne nezodpovedný. "V situácii, keď vážne hrozí odchod Grécka z eurozóny, by malo byť povinnosťou ministerstva mať plán B," povedal Sulík. Podobný plán však nepripravovala ani vláda Iveta Radičovej. Sulík to odôvovodňuje tým, že vtedy nebola situácia až takto vypuklá.

Odchod Grécka z eurozóny by pre Česko znamenal zhoršenie podmienok pre exportérov, a tým aj pre domácu výrobu, a v konečnom dôsledku i nárast nezamestnanosti, tvrdí hlavný ekonóm PPF Asset Management Radomír Jáč.

Európa sa intenzívne pripravuje na odchod Grécka z eurozóny. Veľká Británia cez víkend oznámila, že v prípade kolapsu eura obmedzí imigráciu do krajiny, švajčiarska vláda chce zase brániť ďalšiemu posilňovaniu svojej meny, ktorú ako bezpečnú investíciu nakupujú investori.

Plán má podľa českého premiéra Petra Nečasa aj česká vláda a Česká národná banka (ČNB). Podľa expertov oslovených denníkom Hospodářské noviny (HN) sú ale české možnosti dosť obmedzené.

"V prípade, že sa finančná kríza skutočne rozbehne naplno, bude to pre českú ekonomiku veľmi nepríjemné bez ohľadu na to, či vláda a ČNB niečo urobia, alebo nie," domnieva sa hlavný ekonóm Era Poštovej sporiteľne Jan Bureš.

Konkrétne dopady gréckeho odchodu na českú ekonomiku sú podľa ekonómov jasné. "Pre Česko by to znamenalo ďalšie zhoršenie zahraničného dopytu, čo by malo negatívny vplyv na českých exportérov, a to znamená aj na domácu výrobu, pretože sme výrazne exportne orientovaní. Logicky by sa to prejavilo aj na poklese investičných výdavkov a v konečnom dôsledku i na raste nezamestnanosti, a teda aj na domácom dopyte v českej ekonomike," uviedol Jáč.

Spoločná európska mena by sa začala prepadať a súbežne by oslabovala aj česká koruna, čo by zvyšovalo tlak na rast inflácie. Vzhľadom na to, že by sa ale zároveň oslaboval hospodársky rast a domáci dopyt, ČNB by korunu nepodporila zvýšením sadzieb, naopak, znížila by ich.

Pod tlak by sa okrem slabnúcej koruny dostali aj české štátne dlhopisy, ktorých výnosy by rástli. V takom prípade by podľa Bureša mohla ČNB začať tieto obligácie skupovať, zvýšiť tak ich cenu, a tým zraziť výnos.

Česká vláda má podľa analytikov ešte menšie možnosti ako ČNB. "Snáď jediné vládne opatrenia, ktoré pripadá do úvahy, je garancia úverov pre súkromné subjekty," myslí si Bureš. Vláda by podľa neho mohla na prechodné obdobie tiež dotovať pracovné miesta na skrátený úväzok tak, aby zastavila rast nezamestnanosti. "Všetko sú to ale len barličky, ktoré môžu maximálne trochu zmenšiť bolesť, pred väčšou krízou nás neochránia," hovorí Bureš.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.