Bankári sú podľudia, tvrdí ekonomický vizionár Taleb

Medzi tie, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo, patria napríklad globálne epidémie, svetové vojny alebo prepad cien nehnuteľností. Samotná udalosť sa dá následne vysvetliť ako dôsledok nedostatku informácií alebo ľudskej zaslepenosti.

Teória čiernych labutí
Túto teóriu spopularizoval v roku 2007 svojím bestsellerom Čierna labuť americký filozof, profesor a bývalý maklér libanonského pôvodu Nassim Taleb. Obvinil ekonómov, že sa príliš riadia štatistickými modelmi a zabúdajú na faktor nepredvídateľnosti. "Plavíme sa na vratkej bárke naprieč búrlivým morom neistoty. Svet, v ktorom žijeme, je veľmi odlišný od sveta, v ktorom si myslíme, že žijeme,“ myslí si Taleb.

Väčšina ekonómov a bankárov sú podľa neho "podľudia“, ktorí môžu byť veľmi nebezpeční. "Žijú vo svete fantázie, kde budúcnosť môže byť ovplyvňovaná dômyselnými matematickými modelmi a prepracovanými systémami riadenia rizika,“ píše vo svojej knihe, v ktorej varoval pred globálnou finančnou krízou: "Kvôli globalizácii bude kríza veľmi rýchla a zasiahne viac krajín ako veľká depresia.“

Bankári ním najskôr opovrhovali. Keď varoval manažment z francúzskej bankovej dvojky Société Générale, že pod sebou majú "zverinec plný čiernych labutí“, neverili mu. Šesť týždňov nato pripravil maklér Jérome Kerviel svojimi machináciami banku o vyše sedem miliárd dolárov.

O pár mesiac neskôr sa podľa Talebovho očakávania prepadli o tridsať percent ceny nehnuteľností v USA a banky začali vnímať prvé signály hypotekárnej krízy. Ďalšie úspechy si pripísal na mediálne konto minulý rok, keď vďaka svojej predvídavosti uchránil zisky svojho hedgeového fondu Universa. Odvtedy sa praktizujúci kresťan, vyučujúci na New York University riadenie rizika, stal celebritou. Objavuje sa na obálkach časopisov a v televíznych štúdiách vysvetľuje svoj názor na zlých bankárov.

Bryan Appleyard ho v článku v časopise Times opísal ako "najúžasnejšieho svetového mysliteľa“ a podľa nositeľa Nobelovej ceny Daniela Kahnemana patrí jeho meno medzi intelektuálnu elitu ľudstva. "Vďaka Talebovi zmenilo množstvo ľudí svoj pohľad na neistotu, najmä na finančných trhoch,“ hovorí Kahneman.

Zrušte cenu za ekonómiu
Samotný Taleb sa na svetové problémy pozerá s veľkou dávkou pesimizmu. Jeho pravidlo znie: 90 percent skepsy, 10 percent optimizmu. Podľa neho je skepsa jedinou správnou stratégiou prežitia vo svete, ktorý nie je možné predvídať. Myslí si, že väčšina ľudí čiernym labutiam nepripisuje význam, pretože je jednoduchšie vidieť svet ako niečo pochopiteľné, čo má štruktúru a poriadok.

Aj jeho ďalšie myšlienky budia medzi verejnosťou rozruch. Taleb napríklad navrhuje zrušenie Nobelových cien za ekonómiu. Podľa neho totiž môže viera v ekonomické teórie spôsobiť v spoločnosti rozsiahle škody.

Podľa neho tiež záleží na tom, aké oblečenie ľudia nosia. Voľba štýlu totiž môže o dotyčnom dosť našepkať. Ľudia by vraj nemali dôverovať poradcom a analytikom, ktorí nosia kravatu. "Vždy sa musíte sami seba pýtať: Prečo si ten človek vzal kravatu?“ upozorňuje.

Kresťan bez televízie
V súčasnosti má Taleb asi tridsať prednášok ročne. Poslucháčom však nehovorí, čo majú v kríze robiť, pretože to sám nevie. Vysvetľuje im iba to, ako svet funguje. Zároveň sa nepovažuje za príliš veľkú autoritu. "Iba opisujem problémy a hovorím ľuďom, aby sa s nimi vyrovnali,“ priznáva.

Aj skeptický Taleb si však v živote dopraje luxus optimizmu. Necíti strach, keď má prejsť cez ulicu a nezamyká vstupné dvere svojho domu. Týždenne venuje šesťdesiat hodín čítaniu kníh, ale takmer nikdy nečíta noviny a nezapína televíziu.

"Keď sa niečo udeje, budem o tom počuť. Rád sa s ľuďmi rozprávam. Sledovanie televízie je iba strata času. Ide o ľudský kontakt,“ vysvetľuje. Obvykle pri sebe nenosí mobil, iba notebook. Odpovedá vraj aj na všetky maily, ktoré dostane.

Taleb chodí do kostola. Viera je podľa neho tiež dobrý spôsob, ako sa vyrovnať s neistotou. Okrem toho je presvedčený, že veriaci ľudia menej riskujú vo finančných otázkach.