Roubini: Vývoj zlata sa podozrivo podobá bubline

Súčasné cenové zdvihnutie sa však podozrivo podobá bubline, keď ekonomické fundamenty vysvetľujú zvýšenie cien len čiastočne.

Fungujúci vzorec

Ceny zlata prudko rastú len v dvoch situáciách: keď je vysoká inflácia a ešte rastie, zlato sa stáva ochranou proti nej, a keď existuje riziko bezmála depresie a investori sa obávajú o bezpečnosť svojich bankových vkladov, zlato sa im stáva bezpečným útočiskom.

Posledné dva roky do tohto vzorca zapadajú. Ceny zlata začali prudko stúpať v prvej polovici roka 2008, kedy sa prehrievali rozvíjajúce sa trhy, zvyšovali sa komoditné ceny a panovali obavy z rastu inflácie na rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa trhoch.

Aj tento vzostup bol čiastočne bublinou, ktorá praskla v druhej polovici roka 2008, keď po tom, čo cena ropy dosiahla 145 dolárov a zadusila globálny rast, skĺzla svetová ekonomika do recesie. Keďže obavy z inflácie vystriedal strach z deflácie, ceny zlata začali klesať spolu s korekciou komoditných cien.

Druhýkrát ceny vystrelili, keď došlo ku kolapsu Lehman Brothers, čo medzi investormi vzbudilo strach o ich finančné aktíva - vrátane bankových vkladov. Toto zdesenie sa upokojilo, keď sa G7 zaviazala, že za vklady v bankách zvýši záruky a že finančnej sústave poskytne oporu.

Akonáhle koncom roka 2008 panika opadala, ceny zlata začali opäť klesať. Keďže sa v tomto čase globálna ekonomika rútila do oblasti blízkej depresii, komerčná aj priemyselná spotreba zlata, a dokonca aj dopyt po luxusnom zlate zažili ďalší prepad.

Nad tisíc dolárov sa zlato opäť vyšvihlo vo februári až marci 2009, keď sa zdalo, že drvivá časť finančnej sústavy v Spojených štátoch a v Európe je zrejme na prahu úpadku a že mnoho vlád nedokáže vklady garantovať ani podporiť finančnú sústavu, pretože banky boli príliš veľké na to, aby padli, ale tiež príliš veľké na záchranu.

Táto panika pominula - a ceny zlata začali opäť klesať potom, čo americké banky podstúpili "záťažové testy". Americký Program sanácie problémových aktív stiahnutím zlých aktív z bilancií bánk ďalej podoprel finančnú sústavu a globálne hospodárstvo sa postupne odrazilo od dna.

Radostná jazda nahor ...

Takže ak nie je na obzore riziko inflácie ani depresie, prečo začali ceny zlata v posledných niekoľkých mesiacoch opäť strmo stúpať? Existuje niekoľko dôvodov, prečo ceny zlata rastú, ale napriek tvrdeniam dnešných priaznivcov zlata nenaznačujú nekontrolované smerovanie k dvom tisícom dolárov, ale pozvoľný rast so značnými rizikami korekcie smerom nadol.

Po prvé, pohybujeme sa síce stále ešte vo svete globálnej deflácie, ale rozsiahle monetizovaný fiškálny deficit prebúdza obavy zo strednodobej inflácie. Po druhé, aktíva, vrátane komodít, prenasleduje prostredníctvom uvoľnenej menovej politiky mohutná vlna likvidity, čo nakoniec infláciu ďalej rozdúcha.

Po tretie, dolárovo financované obchody carry trade prudko zrážajú dolár a medzi hodnotou dolára a dolárovú cenou komodít platí inverzný vzťah: čím nižší je dolár, tým vyššie sú ceny ropy, energií a ďalších komodít, vrátane zlata. Po štvrté, globálna zásoba zlata, súčasného i novo vyťaženého, je obmedzená a dopyt rastie rýchlejšie ako tempo jeho uspokojovania.

Časť tohto dopytu vychádza z centrálnych bánk, napríklad v Indii, Číne a Južnej Kórei. A časť má pôvod u súkromných investorov, ktorí zlato využívajú ako poistku proti pretrvávajúcim málo pravdepodobným "krajným" rizikám (vysoká inflácia a ďalšia bezmála depresia v dôsledku recesie s dvoma prepadmi).

Ostatní investori sa čoraz vo väčšej miere chcú proti takýmto rizikám v predstihu poistiť. Konečne, zvyšuje sa zvrchované riziko, pripomeňme si problémy, ktorým investori čelia v Dubaji, Grécku a ďalších rozvíjajúcich sa aj vyspelých ekonomikách.

To oživilo obavy, že vlády možno nedokážu podoprieť finančnú sústavu, ktorá je na záchranu príliš veľká.

... bude vystriedaná neradostným pádom

Avšak keďže zlato nemá žiadnu prirodzenú hodnotu, hrozia značné riziká korekcie smerom nadol. Centrálne banky nakoniec budú musieť od kvantitatívneho uvoľňovania a od nulových úrokových sadzieb ustúpiť, čo začne stláčať rizikové aktíva, vrátane komodít.

Alebo sa globálne oživenie môže ukázať ako krehké a bezkrvné, čo by u komodít viedlo k silnejúcemu medvediemu sentimentu, a u amerického dolára zase k býčiemu.

Ďalším rizikom negatívneho vývoja je, že sa rozpadne dolárom financovaný carry trade a prepichne bublinu, ktorú spolu s prílevom menovej likvidity zapríčinil. A keďže carry trade a príval likvidity vyvolávajú globálnu bublinu aktív, časť aktuálneho vzostupu ceny zlata tiež spôsobuje bublina, pričom štátne rokovania a "rýchloobrátkové" obchodovanie investorov ženie zlato vyššie a vyššie.

Lenže všetky bubliny nakoniec prasknú. A čím väčšia bublina, tým väčší kolaps. Fundamenty nedávne zvýšenie cien zlata zdôvodňujú len čiastočne. Jasné nie je ani to, prečo by sa investori mali predzásobiť zlatom, ak sa globálna ekonomika opäť prepadne do recesie a prudko vzrastú obavy zo stavu blízkeho depresii a z nezvládateľnej deflácia.

Ak sa teda skutočne obávate globálneho ekonomického kolapsu, bolo by na mieste predzásobiť sa skôr zbraňami, konzervovanými potravinami a ďalšími komoditami, ktoré vo svojom zrube skutočne účelne využijete.