Nemci diktujú eurozóne nový rozpočtový zákon
Väčšina krajín však túto hranicu výrazne prekračuje, pričom Grécko sa kvôli silnému dlhu ocitlo na pokraji bankrotu, dlhová kríza navyše šíri aj do ďalších krajín a vyzdvihuje dôveryhodnosť eura na finančných trhoch.
Nemecký zákon ako vzor
"Niečo také (zákon o zúčtovaných rozpočtoch) by mohlo byť dobrým nápadom, hoci by asi v každom štáte malo inú formu," povedal FT nemenovaný zdroj. Konkrétne zákon v súčasnosti údajne pripravuje nemecký minister financií Wolfgang Schäuble, inšpiráciu pritom nachádza vo veľmi podobnom zákone, ktorý pred časom prijali práve Nemci.
Legislatíva, pre ktorej označenie sa vžil názov Schuldenbremse, zakazuje nemeckej vláde, aby od roku 2016 zostavovala rozpočty sa deficitom väčším ako 0,35 percenta HDP. Od roku 2020 pritom už nesmie Nemecko vykázať žiadny deficit.
Nemci už pre svoj návrh získali podporu Rakúska. "Vzhľadom k vysokej úrovni dlhu v Európe, som rozhodne pre prijatie Schuldenbremse," povedal nemeckému denníku Die Welt rakúsky minister financií Josef Pröll. "Viedlo by to na stanovenie jasnej hranice pre vytváranie nových dlhov, k zvýšeniu rozpočtovej disciplíny a vyrovnanosti rozpočtov v Európe," dodal.
Ráta sa aj s Francúzskom
Nie je vylúčené, že podobná úvaha by mohla získať aj sympatie Francúzska, ktorej pozícia bude pre osud podobného zákona kľúčový. Paríž síce vykazuje rozpočtové deficity posledných 30 rokov, ale experti si myslia, že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy je priaznivcom presadzovania vyrovnaných rozpočtov ústavnou cestou. Už vo štvrtok by mohol odhaliť svoje prvé závery, pretože v Paríži sa uskutoční stretnutie medzi vládou, zamestnávateľmi a odborármi práve k problematike rozpočtových deficitov. Deficit Francúzska by tento rok mal dosiahnuť zhruba ôsmich percent HDP.
Zákon o zúčtovaných rozpočtoch nie je cudzie ani Česku. Vo svojom volebnom programe ho sľubuje ODS. Zostavovanie deficitu rozpočtov by zakazoval od roku 2017.
