Švajčiarsky frank je bezpečie. Zatiaľ

Dalo by sa povedať, že Swiss National Bank (švajčiarska centrálna banka alebo SNB) tu je, aj nie je. Ako každá centrálna banka vykonáva svoje funkcie a využíva svoje kompetencie, kde sa treba pozastaviť a ozrejmiť si, či má skutočne využívanie kompetencií správny rozsah.

Švajčiarsko je samostatný národ s vlastnou menou. Vlastná mena je úžasný monetárny nástroj so širokou použiteľnosťou. Všetko má, samozrejme, dve strany. Zoberme si, že by Grécko stále používalo drachmu, tá by v následku na všetky dlhové problémy devalvovala a všetko grécke by sa stalo pre nás extrémne lacné – to čo nás, bežných Slovákov, zaujíma najviac, sú asi dovolenky. Letné prázdniny za polovičné alebo tretinové ceny by prilákali húfy ludí a Grékom by sa plnili vrecká jedna radosť, samozrejme, zjednodušene povedané. Na druhej strane napríklad dlh Grékov denominovaný v eurách by sa výrazne predražil.

Vráťme sa ale ku Švajčiarsku. Ako je známe na devízových trhoch, obchoduje sa, lepšie povedané, špekuluje sa na tisícinové a stotinové pohyby, narozdiel od akciových titulov, kde sa ceny hýbu v celých percentách. Je až neuveriteľné, že švajčiarsky frank (tzv. Swissie) narástol za posledné ročné obdobie o 24% oproti USD, 16% oproti EUR, 17% oproti jenu a voči britskej libre o rovných 20%.

Pozrime sa na to z praktického hľadiska relevantného pre bežného občana. Silná domáca mena znamená, že importovaný tovar je pre Švajčiarov pomerne lacný. To je skvelá správa, avšak z ekonomického hľadiska, vyvíja to silný deflačný tlak na ceny. Teda obchodníci v obchodoch majú viacej priestoru na zníženie cien, čím prilákajú viacej zákazníkov. Keď je cena nižšia a priláka to viac kupujúcich ako predtým (teória cenovej elasticity), tak v konečnom dôsledku obchodníci viacej zarobia, aplikujeme to na celú ekonomiku a tá rastie.

Problém nastáva vtedy, keď záujem ludí sa dostatočne nezvýši a obchodníci sú nútení znižovať ceny ešte viac. Ceny padajú a firmy nezarábajú. Keď firmy nezarábajú, tak začnú prerábať a následne prepúšťať zamestnancov – problémy sa len prehlbujú. Veľkú dôležitosť v tomto zohráva teda frank a centrálna banka, ktorá má nástroje ako ho prakticky oslabiť a mierne naštartovať infláciu podľa plánov.

V roku 2010 sa Phillip Hildebrant (guvernér SNB) a jeho tím uchýlili k dvom intervenciám na devízovom trhu a to na historickom minime 1.46 (teraz je to už 1.15, to je vyše 21% nárast hodnoty franku za niečo vyše roka). EUR/CHF následne vehementne vyletelo, ale prešlo pár týždňov a švajčiarsky frank stále prekonáva nové rekordy. Potom sa centrálna banka odmlčala, lebo správy z ekonomiky neboli zlé a silný švajčiarsky frank nepredstavoval ešte obrovský problém. Ale je to skutočne tak? Pozrime sa na správy zo Švajčiarska za júl 2011 (medzimesačné). Každý jeden indikátor sa zhoršil, okrem nezamestnanosti, ktorá je na 3%, čo sa momentálne dá považovať za dobrú správu. Uvidí sa dokedy. Napríklad, minulý týždeň ohlásili švajčiarske banky prepúštanie.

Je nutné si uvedomiť, že transakcie na devízových trhoch zahŕňajú vždy dve protistrany, takže pri pohľade na rekordné hodnoty EUR/CHF, musíme taktiež upriamiť pozornosť na politiku ECB (European Central Bank). Zavisí aj na ďalšej vlne ekonomických indikátorov, či sa SNB pridrží politiky “wait and see” alebo rázne zakročí proti narastajúcej obave z deflácie – čo môže viesť k poklesu hodnoty aktív držaných v CHF.