Zlatá horúčka v Číne stále neutícha

Pekingský obchodný dom Caishikou, ľudovo známy ako Cchaj-paj, je jedným z mála nákupných stredísk v hlavnom meste, kde je nabité dokonca aj počas víkendov, kedy je prevádzka v iných obchodoch oveľa pomalšia. "Pulty sú stále obliehané kupujúcimi bez ohľadu na to, či ceny stúpajú alebo klesajú," povedala denníku China Daily predavačka Čang Cchaj-sia.

Cchaj-paj je jedným z hlavných pekingských miest vhodných pre nákup zlatého tovaru. Na konci septembra obchod znížil druhýkrát v tomto roku ceny zlata zo 432 jüanov (takmer 50 eur) na 419 jüanov (48 eur) za gram. O niekoľko týždňov predtým ceny zlata vystúpili do rekordných výšin. Podobné kroky pomohli rozdúchať honbu za zlatom medzi čím ďalej tým majetnejších Číňanov, ktorí sa obracajú k cenným kovom ako spôsobu investície v čase globálnej ekonomickej a finančnej neistoty.

Čína je v súčasnosti na svete na druhom mieste čo do zákazníckeho dopytu po zlate za Indiou, uvádzajú údaje Svetovej rady pre zlato (WGC). Dopyt po zlate na čínskej pevnine dosiahol len v druhom kvartáli tohto roka 155,9 tony v hodnote 7,5 miliardy dolárov, uviedla WGC. V Indii to za rovnaké obdobie bolo 248,3 tony v hodnote 12 miliárd dolárov. Celosvetový zlatý dopyt vo druhom štvrťroku bola podľa WGC 919,8 tony za 44,5 miliardy dolárov, čo bolo druhé rekordné množstvo za štvrťrok.

Série rekordov dosiahli aj ceny zlata, čo však nijak neochladilo čínsky dopyt, ktorá v druhom štvrťroku vzrástol o zhruba 25 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Naopak v Spojených štátoch za rovnaké obdobie dopyt poklesol o 22 percent a v Európe o približne 48 percent.

Čína je najväčším producentom zlata na svete a mnohí očakávajú, že tento rok ohlási rekordné množstvo, ktoré prekoná minuloročných 340 ton. Analytici predpokladajú, že v Číne dopyt po zlate nijak nepoľaví. WGC pred časom odhadovala, že dopyt po zlate sa v Číne zdvojnásobí do roku 2020; teraz sa však zdá, že táto hranica padne skôr. Medzi hlavné faktory, ktoré poháňajú zlatú nákupnú horúčku v Číne, WGC radí nielen obdobie pokračujúcej globálnej ekonomickej a finančnej neistoty či inflačných obáv na novo sa rodiacom trhu, ale aj skutočnosť, že investovanie do zlata je v čínskej kultúre hlboko zakorenené.

Dvadsaťdeväťročná Čang Tchien-tchien, vládna úradníčka z Chang-čou, hlavného mesta provincie Če-ťiang, nakupuje zlaté mince pre svoju trojročnú dcéru od doby, čo sa narodila. Prvá zlatá minca urobená v roku 2008 ju stála 10 000 jüanov (takmer 1146 eur). Tento rok za mincu rovnakej váhy zaplatila už 16 000 jüanov (1833 eur). "Kupuj pre ňu jednu zlatú mincu rok čo rok," povedala Čang. "Investujte do jej budúcnosti. Budem jej ich kupovať, kým nebude mať 24 rokov, nech už budú ceny klesať alebo stúpať. Niektorí moji priatelia radšej nakupujú pre deti akcie alebo sporí peniaze, ale ja v to nemám dôveru," dodala. Už v dávnych dobách bolo zlato v Číne spájané so šťastím a pokladané za farbu cisárov. Je tradíciou dávať zlato ako darček pri narodení dieťaťa, k narodeninám a pri oslavách čínskeho Nového roka. A tvoria tiež neoddeliteľnou súčasť svadobných šperkov.

Práve šperky stále dominujú čínskemu trhu, kde v minulom roku predstavovali takmer 64 percent všetky dopytu po zlate. "Tento rok zhruba 6,6 milióna neviest dostane zlato v rámci svadobných obradov. Výsledkom je, že viac ako 75 percent všetkých mestských Číňaniek teraz vlastní prinajmenšom dva zlaté šperky. Dve tretiny Číňaniek berú zlaté šperky ako investíciu rovnakou mierou ako vyjadrenie osobného štýlu a zákazníci sú si dobre vedomí hodnoty toho, čo vlastnia, "uvádza WGC.

Päťdesiatdvaročná obyvateľka Pekingu Jang Hľa-pching sa vydala do Cchaj-paj kúpiť zlatý náhrdelník a náramok pre svoju budúcu nevestu. "Bolo by lepšie, keby ich mohla bežne nosiť, ale nebude mi prekážať, keď sa rozhodne inak," povedala. "Mladým ľuďom zlaté šperky často pripadajú nemoderné. Ale môžu ich mať a odovzdávať deťom ako dedičstvo. Verím, že zlato je tá posledná vec, ktorá by stratila svoju hodnotu. "

Vývoj ceny zlata za dva roky