Eugen Jurzyca: Od známostnej k znalostnej ekonomike

Prečo sa zásadné dokumenty - Stratégia konkurencieschopnosti, nadväzujúce akčné plány a Národohospodárska stratégia - pripravujú až teraz, 15 rokov od zásadnej politickej zmeny a 12 rokov od vzniku samostatného štátu?
- Je to logické, až teraz sa spoločnosť stabilizuje. Kvalitná stratégia sa nedala vypracovať, kým celá ekonomika neprešla zmenami, akými bolo otvorenie hraníc, voľná tvorba cien a privatizácia. To boli šoky pre ekonomiku a vtedy sa nedali odpozorovať trendy, z ktorých by sa dalo vychádzať pri tvorbe takýchto dokumentov.
Ako hodnotíte akčné plány, ktoré predložili ministerstvá školstva a hospodárstva a vládny splnomocnenec pre informatizáciu?
- Ich kvalita zodpovedá kvalite štátnej správy, kde sa vytvorili. Niekde sú nápady lepšie, niekde menej kreatívne. Ešte sa tvoria, ich finálna verzia nie je, ľahšie sa mi budú komentovať, keď budú hotové.
Čo v nich podľa vás chýba?
- Väčšinou sa tam píše o tom, kam majú ísť štátne peniaze. Menej sa tam hovorí o klasických dobrých mravoch v ekonomike - hospodárskej súťaži, ochrane súkromného vlastníctva a nižších odvodoch. U nás a najmä v Európe sa na ne trocha zabudlo. Únia v ostatných rokoch začala z Bruselu určovať pravidlá pre dane, sociálne systémy, dokonca sa snaží uprednostniť niektoré odvetvia. Lenže za stáročnými úspechmi niektorých krajín stojí prostredie, kde je kvalitná súťaž na trhu tovarov a služieb. Brusel má páky na to, aby umožnil súťaž medzi výrobkami a službami. Bohužiaľ sa na to nesústreďuje, o tom svedčí Bolkensteinova direktíva, ktorá zabránila našim remeselníkom pôsobiť v starších krajinách únie.
To je základná úroveň pri vytváraní podmienok pre podnikanie. Brusel sa ju snaží preskočiť a púšťa sa do riešenia zložitejších problémov - to je podstata Lisabonskej agendy v pôvodnej podobe.
My sme sa už dostali cez základnú úroveň?
- Úplne ešte nie. Týka sa to napríklad výšky povinných odvodov do fondov. Navyše inštitúcie, ktoré ich spravujú, nie sú pod kontrolou verejnosti či orgánov ako NKÚ, ako je to pri štátnom rozpočte, ktorý sa financuje najmä z daní. Nejde len o ich výšku, ale aj vymáhateľnosť. Aby sa nestávalo, že niekto tieto platby zaplatí a niekto nie, ako to vidíme napríklad v recyklačnom fonde a pri koncesionárskych poplatkoch. Mnohé odvody sa nevyberajú tak efektívne a spravodlivo ako dane, čo považujem za rovnako nebezpečnú deformáciu ekonomiky ako ich nesprávne použitie.
Mysleli ste aj na odvody pre zdravotné poisťovne?
- Tieto odvody pripomínajú daň, ktorá sa v porovnaní s ozajstnými daňami vyberá "na kolene". Pravidlá sú tu oveľa mäkšie, než pri výbere daní. Takýto systém dlhodobo nemôže zostať. Pri ňom sú postihnutí zamestnanci, ktorí platia tisíce korún mesačne, ale keď prejdú do iného režimu, napríklad na živnosť, potom platia už stokoruny. Mal by sa zväčšovať okruh platiacich a znižovať sadzby, aby nezáviseli od toho, v akom právnom postavení človek je, ale ako užitočne pracuje.
V akčnom pláne pre podnikateľské prostredie, ktorý predkladá ministerstvo hospodárstva, sa žiada pomoc zaostalejším regiónom, ako aj postihnutým konverziou a útlmom baníctva...
- Sú dve stratégie ako pozdvihnúť Slovensko. Prerozdeliť vytvorené zdroje z bohatších regiónov a presunúť ich do chudobnejších a veriť, že takto bude bohatnúť celá ekonomika. Podľa druhej stratégie treba nechať zahraničných aj našich investorov, aby vstupovali tam, kde im to najviac vyhovuje, a potom sa ohniská rozvoja budú rozširovať prirodzeným spôsobom. V rôznych štúdiách aj od Svetovej banky sa uvádza, že druhá stratégia je rýchlejšia z hľadiska šírenia bohatstva v krajine. Investori radšej vstupujú do krajiny, kde prerozdelenie nie je také intenzívne. Ja sa prikláňam k druhej stratégii, ale uznávam aj výnimky, ktoré musia byť zdôvodnené.
Politici však tvrdia, že nepriama aj priama podpora investorov je potrebná...
- V dnešnom svete je to naozaj tak, ale do stratégií odporúčam vkladať plány na dosiahnutie tých najlepších výsledkov. Prax nás určite prinúti robiť kompromisy, nemusíme však s nimi hneď začínať.
Do konverzie zbrojárskej výroby šla v minulosti značná pomoc. Nemala by sa vyhodnotiť?
- Nepochybne áno. Dá sa predpokladať, že pri týchto projektoch došlo k obrovským stratám. Je dôležité poznať históriu použitia štátnych peňazí, takisto inštitúcie a ľudí, ktorí boli za to zodpovední. Treba sa vedieť poučiť a na dobré trendy nadviazať.
V akčnom pláne ministerstva hospodárstva sa uvádza, že treba podporiť konkurencieschopnosť priemyslu a energetiky "cez podporu výskumu a vývoja realizovaného slovenskými spoločnosťami". Je vôbec možné odlíšiť slovenské subjekty a tie, kde prevláda cudzí kapitál?
- To je veľký problém. Kapitál dnes takmer nepozná hranice a podobne je to aj s vlastníctvom firiem. Ťažko povedať, čo je vlastne slovenský podnik. Takisto je veľký problém odlíšiť v položke "náklady na výskum" to, čo tam naozaj patrí. Napríklad farmaceutické firmy často zdôrazňujú náklady na výskum a vývoj liečiv, no veľa z nich končí v marketingu. Dotácia do vedy sa tak zmení na dotáciu do odvetvia, prípadne konkrétnych firiem.
Stratégia konkurencieschopnosti presadzuje znalostnú ekonomiku. Zrejme preto, že existujú bariéry. Môžete ich označiť?
- U nás sa inováciám nedarí, to nie sú poznatky len zo štatistiky, ale svedčia o tom aj "mäkké" údaje, napríklad názory manažérov, s ktorými sa stretávam. Výzva orientovať sa na znalostnú ekonomiku znamená, aby bola menej známostná a viac znalostná. Mám pocit, že v našej spoločnosti je to zatiaľ skôr naopak. Je dôležité, aby si spoločnosť vážila tvorivý potenciál. Kradnutie fyzického majetku väčšina ľudí odsudzuje. Ale pri myšlienkach aj celých riešeniach už akoby tento problém nebol...
Mysleli ste aj známe kauzy s ochrannými známkami?
- Áno, hoci sa medializujú, väčšina ľudí nepovažuje za problém, keď sa registrované priemyselné práva spochybňujú. Je zlé, že nielen ochrana, ale aj spoločenské ocenenie duševného potenciálu sa nepovažuje za kľúčové pre rozvoj slovenskej ekonomiky. Keď niekto vo firme príde na riešenie, ktoré nemožno zaradiť medzi kategórie vynález, dizajn, úžitkový vzor či ochranná známka, je dôležité, aby ho kolegami rešpektovali a od nadriadených sa dočkal ocenenia. K poznatkovej ekonomike sa posunieme, keď užitočné myšlienky a ich pôvodcov budeme vyzdvihovať. Vidíme to aj v zábavnom priemysle. Autor formátu Superstar teraz za svoj projekt berie peniaze z televízií celého sveta. Nepoznám nejaký slovenský analogický príklad.
Ako to napraviť?
- Skôr ako priamu podporu slovenských autorov treba odbúrať bariéry, ktoré bránia využiť prirodzený talent. A tiež bariéry v našom myslení.
Nemal by niekto vyhlásiť súťaž na technické riešenia?
- Je to dobrý nápad. V Českej republike to beží. (Pozn. red.: Projekt súťaže Česká hlava sponzorujú veľké priemyselné spoločnosti)