Osobné plne naložené auto vychádza z Tikrítu, bašty stúpencov Saddáma Husajna ležiaceho asi stopäťdesiat kilometrov od Bagdadu. Auto pomaly prechádza okolo stanovišťa americkej armády, ktorá nikoho nevpustí do mesta, ale cestu von uvoľnila. Asi dvesto metrov za vojakmi auto zastaví skupina mužov. Zo starého datsunu násilím vytiahnu vodiča a jeho spolujazdca a z auta bleskovo povyhadzujú všetky veci. Keď sa vodič bráni, začnú ho biť a porozbíjajú sklá na aute. Iračania vzali spravodlivosť do vlastných rúk. V snahe zabrániť rabovaniu prišlo na rad aj lynčovanie. "Americká armáda nás nechce pustiť do našich domovov, aby sme ich chránili pred zlodejmi. Rabovaniu sa vojaci len nečinne prizerajú. Nezostáva nám nič iné, len si to vyriešiť sami," vysvetľuje päťdesiatročný Mašin z Tikrítu.
Vstup do Tikrítu je zakázaný. Je to nebezpečné. Prichádza tam ku konfliktom s fedajínmi (Saddámovými vernými bojovníkmi)," vysvetľuje americký vojak Iračanom. Podľa niektorých komentátorov sa Saddám Husajn ukrýva práve v Tikríte. Narodil sa v susednej obci Oudža a Tikrít sa stal dôležitým centrom. Prominenti Saddámovho režimu si tu postavili honosné sídla, mesto dostávalo mimoriadne vysoké dotácie a pod. Aj preto miestni obyvatelia nedajú ani dnes na Saddáma dopustiť.
"Saddám bol skvelý prezident. Teraz ho vystriedali skutoční teroristi -- Američania," hovorí asi tridsaťpäťročný Ahmet. Svoju chválu však rýchlo ukončí, pretože muži našli v datsune niekoľko pušiek a samopalov. Všetky zbrane zničia a odhadzujú ich ďaleko od cesty.
Tento nález však prebudí z letargie amerických vojakov. Traja prídu k hlúčiku kričiacich ľudí, ktorí sa medzi sebou bijú a nazerajú do auta, či tam nenájdu ďalšie zbrane. Jeden z vojakov zbiera tie, ktoré predtým porozhadzovali. Keď už majú všetky, zasa sa pokojne vrátia.
Muži nakoniec zdevastovaný datsun i s vodičom prepustia. Možno i preto, že od amerického stanovišťa sa blíži ďalšie preplnené auto -- staručký pikap Toyota. Všetko sa opakuje a navyše tohto vodiča vyzlečú donaha.
"Dnes sme od rána chytili čosi vyše dvadsať Ali Babov. Všetci dostali výprask," hovorí Ahmet. Je jedna hodina popoludní. Ali Baba je častý výraz pre rabujúcich Iračanov.
Skupina zakrátko chytí ďalších mužov v dodávke. Niekto si všimne fotografujúceho novinára. "Žiadne obrázky, žiadne obrázky," kričia na fotografa "ochrancovia spravodlivosti". "Je to vec medzi nami, Iračanmi. To nemusí cudzinu zaujímať, netýka sa jej to," hovorí asi dvadsaťročný Omar.
Vďaka prítomnosti fotografa napokon ďalší zo zlodejov uniknú násiliu. Keď ho jeden z mužov začne fackať, Mašin, akýsi vodca celej skupiny, mu dá jasne najavo, aby prestal. Všetko nasvedčuje tomu, že sa situácia upokojila. Ďalšie autá odchádzajú z Tikrítu zasypávané už len prívalom nadávok. Ide však len o zdanie. Tvrdé jadro sa totiž presunulo k uvítacej bráne s obrazom Saddáma Husajna asi o dva kilometre ďalej od stanovišťa. Tu ulice zatarasili kameňmi a železom, aby žiadny zlodej neunikol, a pokračujú v práci.
"Problém je v tom, že viacerí z týchto mužov po návrate do mesta zaútočia na vládne budovy a vyrabujú ich," hovorí na adresu samozvanej "polície" asi štyridsaťročný Sahír, ktorý sa chce vrátiť domov do severoirackého Mosulu.
Napriek viacerým škrabancom a škodám dopadli tikritskí lupiči veľmi dobre. Niekoľko kilometrov za bagdadskou Severnou bránou, ktorá je pre americké stanovište neprejazdná, smerom von z mesta ležali včera po pravej strane pri jednom z miestnych podnikov dve mŕtvoly. Obidvaja muži boli očividne zavraždení iba nedávno.
"Prišli kradnúť, boli to Ali Babovia," vysvetľuje asi trinásťročný chlapec, skláňajúci sa nad jedným z tiel. Nikto iný tam už nie je a chlapec odchádza na starom bicykli.
Ďalšie dve mŕtve telá ležali medzi automobilmi na parkovisku pri ceste, ktorú Iračania obchádzajú Severnou bránou. Jedno už bolo prikryté, druhé, mužské, ešte nie. "Je to Ali Baba a jeho madam -- žena," hovorí muž stojaci nad telami. Tak, ako ostatní, odmietol sa s novinárom rozprávať.
Len o pár kilometrov ďalej na provizórnom trhovisku predávali muži i desaťroční chlapci pušky a samopaly, pravdepodobne ukradnuté z neďalekého vojenského skladu. Prakticky každý druhý muž, ktorý sa tu pohyboval, bol viditeľne ozbrojený. Jeden z ozbrojencov, oblečený v čiernom kaftane a s tvárou zahalenou do červeno-bieleho ručníka kafiji, na križovatke riadil dopravu. V ruke mal pušku.
StoryEditor