Chcete poznať Sestru roka 2011? Dnes budú známe víťazky súťaže, ktorú už piaty rok vyhlasuje mesačník Sestra, patriaci pod vydavateľstvo Ecopress. V kategórii poskytovateľka ošetrovateľskej starostlivosti sa budú o prvenstvo uchádza aj Ľudmila Adame a Eva Pauerová.
V šľapajach Matky Terezy
Eva Pauerová pracuje vo Fakultnej nemocnici v Trnave 32 rokov a dnes je vrchnou sestrou. Prezývajú ju Matka Tereza zo Záhoria. Jej doteraz najväčším životným zážitkom je totiž starostlivosť o chorých v útulku Matky Terezy v Etiópii, kam sa vybrala počas neplateného voľna v uplynulých dvoch rokoch od januára do apríla. "Splnil sa mi môj sen, chcela som sa osobne stretnúť so sestrami z tohto rádu. S touto myšlienkou prišla moja dcéra, ktorá pracuje na Vysokej škole sv. Alžbety, ktorá ma tam prihlásila. Keď som sa to dozvedela, vyhŕkli mi slzy a dodnes som jej za to vďačná," spomína na svojej začiatky Eva Pauerová. V najchudobnejšej oblasti Etiópie ako špecialistka na ošetrovanie rán a stómií ošetrila približne 7 300 chorých, od dojčiat až po starcov, bez ohľadu na voľný čas či víkendy. Etiópčania sa v priemere dožívajú 40 až 45 rokov, čo je veľmi nízky vek oproti slovenským podmienkam. Spravidla majú rôzne zdravotné ťažkosti, najmä tuberkulózu, sú HIV pozitívni, alebo trpia inou chorobou. "Prvé dva týždne som tam plakala. Hovorila som si, že keď vydržím toto, vydržím všetko na svete. Bála som sa, že sa mi niečo stane, no nemohla som na to myslieť. Zväzovalo by mi to ruky." Dojmy z Afriky nevyprchli z jej myšlienok a skľučujú ju obavy. "Dodnes sa bojím, že niekto z môjho okolia bude hladný, to vo mne zanechalo nezabudnuteľnú obavu." V uplynulom roku, ktorý bol v Afrike poznamenaný suchom, zorganizovala zbierku, na ktorej sa podieľali sestry Trnavského kraja. Zabezpečili mlieko pre deti a zdravotnícky materiál. V týchto aktivitách plánuje pokračovať aj ďalej.
Anjel z detského hospicu
Ľudmila Adame je jednou z tých zdravotných sestier, ktorých prácu na prvý pohľad "nevidieť", ale jej pomoc je už desať rokov neprehliadnuteľná. V Detskom mobilnom hospici Plamienok sa doteraz odborne starala o vyše 110 rodín, ktoré strácali či stratili dieťa. Vykonala viac než 500 domácich návštev, cez víkend i v noci. Ide zatiaľ o jediný mobilný domáci hospic pre deti na Slovensku, ktorý im umožňuje zostať v kruhu rodiny až do konca, a pritom sa oprieť o odbornú pomoc a ľudskú podporu pracovníkov hospicu. "Predtým som pracovala v nemocnici na jednotke intenzívnej starostlivosti. Krok do úplného neznáma som brala ako výzvu a využila som možnosti vzdelávať sa v detskej paliatívnej starostlivosti a v umení sprevádzať rodiny v smútení," spomína Ľudmila Adame na svoje začiatky. Lekár, zdravotná sestra, psychológ a sociálny pracovník hospicu navštevujú deti v okruhu dvoch hodín jazdy od Bratislavy približne do 150 až 200 kilometrov. "Väčšinou sa nám hlásia rodiny, oslovujú nás aj obvodní lekári, prípadne priamo z oddelení nemocníc. Našou úlohou je pomôcť im postaviť sa na nohy, aby starostlivosť o choré dieťa zvládli v čo najväčšej miere." Deťom od prvej návštevy zabezpečujú bezplatne kompletné vybavenie -- lieky, špeciálny zdravotný materiál a určité prístroje. "S mnohými pacientmi a ich rodičmi som prežila tie najbolestnejšie okamžiky ich života," hovorí o ťažkých chvíľach zdravotná sestra. Táto práca ju však udržiava v osobnostno-pohotovostnej kondícii a núti ju neustále posúvať sa ďalej.