Ak má podnikateľ v rukách rozhodnutie živnostenského úradu o pozastavení alebo ukončení živnostenského oprávnenia, všetky "úradnícke" povinnosti sa tým preňho nekončia. O svojom rozhodnutí musí informovať ešte niekoľko úradov vrátane daňového. Správcu dane môže navštíviť osobne alebo ho o tom informuje písomnou formou, zostáva mu však na to pätnásť dní. Pri zrušení činnosti je daňový subjekt povinný vrátiť správcovi dane do pätnástich dní od jej zrušenia osvedčenie o registrácii.
Formuláre, poplatky
Zákon nepredpisuje tlačivo, ktoré by mal živnostník daňovému úradu predložiť. Úrady akceptujú akúkoľvek písomnú formu, z ktorej je zrejmé, kto podanie vykonal, čoho sa týka a komu sa podáva. V prípade nezrovnalostí alebo nejasností správca dane vyzve podnikateľa, aby podanie doplnil. "V prípade osobného oznámenia na daňovom úrade správca dane spíše zápisnicu o ústnom pojednávaní, alebo môže nahlásené zmeny vyznačiť do prílohy k prihláške k registrácii," konštatuje riaditeľka odboru služieb pre verejnosť Daňového riaditeľstva SR Beata Uhrínová. Vykonané zmeny v prihláške daňový subjekt potvrdí svojím podpisom. "Toto oznámenie nepodlieha správnemu poplatku," dopĺňa Uhrínová.
Daňové priznanie
Aj keď sa živnostník rozhodne počas roka ukončiť, prípadne len pozastaviť svoju živnosť, za tú časť roka, keď ešte podnikal, podáva daňové priznanie. Aké sú termíny? "Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb sa v takomto prípade nemení. Keďže zdaňovacím obdobím u fyzickej osoby je kalendárny rok, aj takýto daňovník podáva daňové priznanie v lehote do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, a to do 31. marca za predchádzajúce zdaňovacie obdobie," upozorňuje Uhrínová.
Úprava základu dane
Ako si upraviť daňový základ? Postup, ako by si fyzická osoba, ktorá skončila podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, prípadne prenájom, mala upraviť základ dane, stanovuje zákon o dani z príjmov. Úprava daňového základu však závisí od spôsobu účtovania alebo vedenia evidencie príjmov a výdavkov u fyzickej osoby. "Za skončenie podnikania sa považuje aj prípad, ak napríklad daňovník v jednom roku preruší alebo pozastaví podnikanie a túto činnosť neobnoví do lehoty na podanie priznania za toto obdobie. Uvedený postup však nemožno aplikovať na všetky prípady "nezačatia" podnikania do lehoty na podanie daňového priznania. Ak daňovník vykonáva činnosť, ktorá má sezónny charakter, prerušenie tejto činnosti nemusí vždy znamenať aj skončenie podnikania," vysvetľuje daňová poradkyňa Mariana Petríková. To znamená, že daňovník upraví základ dane v tom zdaňovacom období, v ktorom ukončil podnikanie alebo inú samostatne zárobkovú činnosť.
Účtovanie pohľadávok
Daňovník -- fyzická osoba s príjmami z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktorý neúčtuje v sústave podvojného účtovníctva, si nemôže pri vklade pohľadávky alebo pri jej postúpení uplatniť do príjmov hodnotu nižšiu ako je hodnota pohľadávky. Pri jej vklade alebo postúpení za cenu vyššiu uplatní do príjmov túto vyššiu cenu. "Poskytnuté alebo prijaté preddavky u tohto daňovníka ovplyvňujú jeho základ dane až v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splneniu dodávky tovaru, služby alebo iných plnení, ktoré súviseli s preddavkami," upozorňuje Petríková.
Za skončenie podnikania sa na účely zistenia základu dane pokladá:
-- zánik oprávnenia, osvedčenia alebo iného rozhodnutia na výkon činnosti,
-- prerušenie alebo pozastavenie a neobnovenie podnikania do lehoty na podanie daňového priznania s výnimkou sezónnych činností
-- skončenie poberania príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo poberania príjmov z prenájmu.