Vybral som sa autom do Prahy a zviezol sa so mnou aj priateľ Ivan. Mať spolujazdca je dobré aj preto, že má rovno pred očami diaľničné známky. Aj Ivan zrazu zahlásil: "Máš staré diaľničné známky."
"To nie je možné," vravím. "Veď som v Prahe už tohto roku bol a kupoval som si ich."
"Sú staré," trval na svojom Ivan -- a zrazu mi to došlo. Do Prahy ma viezla dcéra. Nie ja, to ona si kupovala známky, svojím autom robím tú cestu tohto roku prvý raz.
Kúpu slovenskej známky som si už musel nechať na spiatočnú cestu, ale českú som si kúpil hneď za colnicou.
Urobil som dobre. Už prvá cestná kontrola bola zvedavá, či ju mám.
V Českej republike je dnes na cestách veselo. Nová vyhláška priniesla nielen nové pravidlá a nové taxy za ich porušovanie, ale aj množstvo nových udalostí, z ktorých každý deň žije české televízne spravodajstvo.
Polícia si novú vyhlášku pochvaľuje -- na cestách za posledný mesiac prudko klesol počet nehôd. Psychológovia sú skeptickejší -- môže to byť dočasné. A vodiči sa búria dvoma spôsobmi. Jedni jazdia tam, kde je znížená rýchlosť, tak disciplinovane, že to brzdí premávku a polícia musí meniť značky. A iní zas naháňajú ministrov a policajných prezidentov a merajú im neprimeranú rýchlosť, aby ich usvedčili, že nedodržujú vlastné predpisy. Český policajný prezident potrestal sám seba, ale veľký úspech s tým nemal. Národ sa pýta: "To se teď každej lotr bude soudit sám?"
Najkrajší detail tej novej vyhlášky som však zrejme objavil ja: v Českej republike vďaka nej stúpla cena priateľstva.
"Veľa nechýbalo, a nemal by som ju," zdôveril som sa totiž tomu policajtovi, čo mi kontroloval diaľničnú známku. "Kúpil som si ju len vďaka tomu, že ma na to upozornil kamarát."
"Dejte mu polovinu toho, co vám ušetřil," zasmial sa policajt.
"A to je koľko? Tisícka?"
"Kdepak. Měl byste mu dát dvěstěpadesáttisíc. Ušetřil vám půl milionu."
Naozaj priateľská vyhláška -- priateľská najmä k štátnej pokladnici.
StoryEditor