12.08.2017, 00:00

Čína v Sýrii trénuje asadovcov a plánuje obrie investície. Za chrbtom USA i Ruska

V zozname všetkých veľmocí, ktoré sa angažujú v súčasnej zložitej sýrskej situácii, je často prehliadaná úloha Číny.

Čína v Sýrii trénuje asadovcov a plánuje obrie investície. Za chrbtom USA i Ruska
Zdroj: Reuters

Skôr ju zaujímal iba monitoring tisícok ujgurských bojovníkov z Číny, ktorí slúžia Islamskému štátu (IS). Teraz robí všetko pre to, aby bola v riešení konfliktu čo najdôležitejším hráčom. Jej vojaci v Sýrii trénujú mužov verných prezidentovi Assadovi. Do jeho vlády potom Číňania investujú nemalé peniaze.

Svoje jednotky do Sýrie minulý rok Čína poslala bez fanfár. Podľa jej ministerstva zahraničia majú za úlohu trénovať členov provládnej sýrskej armády v humanitárnej asistencii. Napokon, to oznámila Čína už na konci minulého leta.

Tradičné priateľstvo 

Jej admirál Kuan Jou-fej vtedy vyhlásil, že chce prehlbovať spoluprácu s Asadom po všetkých stránkach, ako informovala aj agentúra Reuters. "Čínska a sýrska armáda majú tradične priateľské vzťahy. Chceme ich zachovať a posilniť spoluprácu," povedal Kuan.

Pritom ešte o dva roky skôr bola čínska politika na Blízkom východe prinajmenšom obozretná. Peking sa bál návratu svojich občanov ujgurského etnika, ktorí sa vydali do Sýrie bojovať za Islamský štát. Postupom času sa však snaží byť čím ďalej aktívnejší. Nielen, že kvitnú ich vzájomné obchodné vzťahy, spolupracujú viac i na poli vojenskom.

Problémoví Ujguri

Číňania si tiež uvedomujú, že sýrsky konflikt má vplyv aj na bezpečnostnú situáciu na východe Ázie. Na Filipínach majú problém s rastúcim násilím zo strany militantnej skupiny Abu Sajjáf. Správy o zatýkaní islamistov sa objavujú aj z ďalších východoázijských krajín. Podľa blízkovýchodného odborníka Kamala Alama sú vzdialené regióny čoraz viac s konfliktom prepojené.

Čína sa tiež veľmi aktívne zapája do mierových rokovaní medzi stranami sýrskeho konfliktu. Prvýkrát vo svojej histórii minulý rok ako prostredník povzbudzovala snahy konflikt vyriešiť. Dokonca vytvorila funkciu špeciálneho vyslanca do "blízkovýchodnej konfliktnej zóny".

Za základnú motiváciu Pekingu je považovaná účasť asi piatich tisícov ujgurských radikalizovaných bojovníkov vo vojne na strane IS. Práve takí džihádisti sú považovaní za strojcu nepokojov, ktoré občas otriasajú severozápadnou provinciou Sin-ťiang. V tej žije najväčší počet Ujgurov, ktorí síce majú čiastočnú autonómiu, napriek tomu vidia Čínu ako uzurpátora. "Podľa našich odhadov bojujeme proti štyrom až piatim tisícom sin-ťianských džihádistov," povedal v máji sýrsky veľvyslanec v Číne Imad Mustafa.

300 poradcov 

Nielen k Islamskému štátu, ale aj k jeho predchodkyni al-Káide bývajú väčšinovo sunnitskí Ujguri priraďovaní čínskou vládou, prípadne sa k nim hlásia sami. Čína sa bojí, že ich aktivity môžu v budúcnosti zarobiť na väčšie problémy, dokonca až na úspešné odtrhnutie sa od zvyšku štátu.

S tým je spojený aj iný rozmer záujmu Číňanov o dianie v Sýrii. Ujgurovia patria do skupiny turkických národov Strednej Ázie, ktorých patrónom sa cíti byť Turecko. Pred dvoma rokmi sa vystupňovala turecká kritika čínskych represií proti tejto menšine. Čínske bezpečnostné služby sa preto v snahe dopadnúť ujgurských priaznivcov džihádistov nemôžu spoliehať na spoluprácu so štátom na pomedzí Európy a Ázie.

To otvorilo cestu pre bezpečnostnú spoluprácu čínskych a sýrskych operatívcov v boji proti čínskym islamistom. "To viedlo Čínu k tomu, aby do Damasku v apríli 2016 vyslala 300 vojenských poradcov do Sýrie," uviedol odborník Alam v texte na serveri Middle East Eye. Zdravotný a humanitárny tréning bol podľa neho len zásterkou pre prehlbovanie celkovej spolupráce, ako o nej hovoril aj admirál Kuan o niekoľko mesiacov neskôr.

Čínske firmy cítia príležitosť 

Ako sa sýrska vojna pomaly chýli ku koncu, otvárajú sa na území blízkovýchodného štátu i ekonomické príležitosti. Keď sa hovorí o tom, kto bude mať v rekonštrukcii zdevastovanej krajiny hlavnú úlohu, spomínajú sa predovšetkým Rusko s Iránom. Tieto štáty však samy majú ekonomické problémy. Čo sa týka vysielania biznis delegácií do Sýrie, oveľa aktívnejší sú India a práve Čína.

Podľa Svetovej banky bude rekonštrukcia Sýrie stáť najmenej 200 miliárd dolárov (170,5 miliardy eur). "Čína investovala do Blízkeho východu mnoho rokov. Ale aj za podmienok nejakého prímeria sú to stále neisté investície," varoval pre britský denník Financial Times profesor Li Wej-ťien zo šanghajského inštitútu pre medzinárodné štúdiá.

Diplomatickí spojenci

Čínske investície sú lákadlom aj pre susedný Libanon, ktorý predpokladá, že by jeho prístav v Tripolise mohol byť bránou pre Číňanov do Sýrie. Aj preto bol spolu so Sýriou zaradený medzi čínskych partnerov v rámci iniciatívy One Belt, One Road (Jeden pás, jedna cesta).

Prezident Asad v rozhovore s čínskou televíziou na jar zase potvrdil, že sa čínske spoločnosti intenzívne zaujímajú o možnosti investície v Sýrii a tiež hovoril o rozširovaní akademickej spolupráce s východoázijským gigantom.

Čínu sa Sýriou spája aj diplomatické spojenectvo. Ríša stredu na pôde Bezpečnostnej rady aj iných orgánov OSN zastupuje záujmy sýrskej vlády. Niekoľkokrát vetovala aj rezolúcie Bezpečnostnej rady, ktoré napríklad požadovali zastavenie použitia sily proti civilistom. V čínskych médiách je Asad vyobrazovaný ako liberálny muž, podľa ktorého je potenciál Číny zrejmý a veľký.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.