Moderné technológie, inovácie, veda a výskum. Jednoducho znalostná ekonomika, po ktorej volá vláda, čo potvrdila aj schválením Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska. Prínosom má byť vyššia pridaná hodnota. Vláda chce však na druhej strane zvyšovať aj zamestnanosť. Dajú sa tieto dva ciele spojiť, ak si vyspelejšia výroba vyžaduje menej pracovných miest?
Dôsledky socializmu
Podľa niektorých ekonómov môže dôjsť ku krátkodobému poklesu zamestnanosti. Analytik ČSOB Praha Petr Dufek preto vládam odporúča, aby v oveľa väčšom rozsahu ako dosiaľ podporovali podnikateľské prostredie. Vznikali by tak nové pracovné miesta ako náhrada za tie, ktoré pohltí technologický rozvoj. Príčinu vysokej nezamestnanosti na Slovensku však nevidí v zavádzaní nových technológií, ale v odstraňovaní prezamestnanosti. "Je to dôsledok socializmu," doplnil Dufek.
Chce to čas
Nové technológie nie sú lacnou záležitosťou. Nemôže si ich dovoliť každá firma. Okrem toho ich zavádzanie do výroby trvá mesiace, niekedy aj roky. "Z týchto dôvodov nie je možné v krátkom čase nahrádzať ľudskú prácu technológiami," povedal ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Podľa neho je negatívny dosah technologického pokroku a inovácií na zamestnanosť z krátkodobého hľadiska iba minimálny.
Motivácia pre ľudí
V krajinách s vyššími mzdovými nákladmi, kam Slovensko zatiaľ nepatrí, firmy znižujú potrebu práce novými technológiami kvôli konkurencii. Tá ich núti vyrábať efektívnejšie, teda s nižšími nákladmi. "Vzniká riziko najmä pre nízko kvalifikovanú pracovnú silu," uviedol Šmál. Nástup nových technológií podľa neho motivuje ľudí, aby si zvyšovali kvalifikáciu, a mení štruktúru ekonomiky v prospech výrob s vyššou pridanou hodnotou. "V tom je pozitívny vplyv technického pokroku na zamestnanosť z dlhodobého hľadiska," doplnil. Aj Dufek, podobne ako Šmál, vidí budúcnosť v investíciách s vyššou pridanou hodnotou. Perspektívne odbory budúcnosti sú podľa neho biotechnológie, IT, farmácia a elektrotechnika. "Treba prejsť od montážnych závodov k výskumu a vývoju," skonštatoval.
To je aj jedna z príčin, prečo vláda prijala Stratégiu konkurencieschopnosti. "Ak si chceme udržať doterajšie investície a získavať investície s vyššou pridanou hodnotou, musíme investovať do vedomostí, znalostí, vzdelania, informácií," uviedol premiér Mikuláš Dzurinda. V stratégii sa uvádza, že poznatková ekonomika by mala Slovensku zabezpečiť dlhodobý udržateľný rast ekonomiky i zamestnanosti, dôraz kladie na vzdelanie. "Dôležitou podmienkou pre dlhodobý rast zamestnanosti je podpora kvalitného vzdelávania počas celého života a podpora podnikania," povedal Ondrej Sočuvka z odboru stratégie zamestnanosti na ministerstve práce.
Slovenské špecifiká
Obavy z toho, že Slováci by kvôli novým technológiám mohli prichádzať o prácu, však podľa Dufeka nie sú opodstatnené. Zlacnenie výroby cez nové technológie riešia najmä firmy vo vyspelých ekonomikách s vysokými platmi. "Problém vysokých mzdových nákladov nie je akútny, pretože Slovensko je krajinou s najnižšími mzdovým nákladmi v stredoeurópskom regióne," doplnil Dufek. Napríklad v porovnaní s Nemeckom dosahujú celkové náklady na prácu na Slovensku zhruba 13 percent.
Znižovaniu nákladov cez nové technológie sa nevyhne ani Slovensko. "S rastom miezd sa jednotlivé podniky budú orientovať na výrobu s vyššou pridanou hodnotou, pretože to je cesta, ako obstáť v konkurencii," povedal generálny manažér výrobného závodu Sony v Trnave Ľubomír Kollár. Výraznejší pokles nezamestnanosti v nasledujúcich rokoch však napriek prílevu investícií neočakáva. "Veľká časť obyvateľov, ktorí nemajú prácu, je dlhodobo nezamestnaná a takíto ľudia si ťažko hľadajú prácu, keďže ich vedomosti a poznatky sú na nízkej úrovni spolu s pracovnými návykmi, ktoré sú veľmi potrebné pri vysoko kvalifikovanej práci," dodal Kollár.
| Miera zamestnanosti v štátoch OECD | |
| (podiel na celkovej populácii, v %) | |
| Slovensko | 52,2 |
| Taliansko | 42,7 |
| Grécko | 44 |
| Česko | 56,3 |
| Poľsko | 46,2 |
| Nemecko | 58,7 |
| Belgicko | 51,4 |
| Maďarsko | 50,9 |
| Španielsko | 46,8 |
| Írsko | 55,4 |
| Francúzsko | 56 |
| Japonsko | 56,8 |
| Portugalsko | 60,6 |
| Holandsko | 65,8 |
| Fínsko | 65,7 |
| Rakúsko | 61,2 |
| Veľká Británia | 66,4 |
| Dánsko | 70,5 |
| USA | 65,7 |
| Kanada | 67,7 |
| Nórsko | 72,9 |
| Island |
79,8* |
| Švédsko | 72,8 |
| Turecko | 25,2 |
| Austrália | 62,2 |
| Južná Kórea | 51,1 |
| Mexiko | 39,4 |
| Luxembursko |
51,5* |
| Nový Zéland | 65,8 |
| Švajčiarsko | 70,6 |
| Zdroj: OECD, *rok 2002 | |