13.08.2017, 17:17

Nádej na lepšiu budúcnosť sa stráca. Balkán drví nezamestnanosť a vyľudňovanie

Z Bosny a Hercegoviny už odišla viac ako polovica populácie. Podobne to je aj v okolitých krajinách.

Bosna a Hercegovina
Zdroj: MAFRA/Dan Materna

Krajiny chudobného západného Balkánu tvrdo narážajú na vyľudňovanie. V Bosne a Hercegovine už žije menej ako polovica tých, ktorí tu majú rodisko. Zlá ekonomická situácia a nezamestnanosť núti k odchodu najmä mladých a vzdelaných ľudí. Do krajín pôvodu však ročne posielajú stovky miliónov eur.

Viac ako polovica ľudí
Najnovšie dáta bosnianskych úradov ukázali, že najmenej dva milióny ľudí s pôvodom v Bosne a Hercegovine dnes žijú v zahraničí. To je vyše 56 percent celkovej populácie krajiny.

Údaje zo správy o migračných trendoch vypracované bosnianskym ministerstvom vnútra pritom boli doplnené poznámkou, že vychádzajú zo štatistiky o ľuďoch, ktorí sa nechali odhlásiť z trvalého bydliska kvôli pobytu v inej krajine.

To znamená, že počet obyvateľov, ktorí z krajiny odišli, môže byť ešte vyšší. "Dá sa predpokladať, že číslo bude dva milióny o dosť presahovať," povedal balkánskej agentúre Birne demograf Aleksandar Čavič.

Podľa bosnianskej správy nič nesignalizuje, že by sa mal trend vyľudňovania krajiny zmeniť. A podobne sú na tom teraz aj ďalšie krajiny na západnom Balkáne (Svetová banka do neho zaraďuje Bosnu a Hercegovinu, Srbsko, Čiernu Horu, Albánsko, Macedónsko a Kosovo). Bosna však vedie.

Minuloročné štatistiky Svetovej banky vypočítali percento ľudí z celkovej populácie v Bosne žijúce inde na 44,5 percenta, čo krajinu zaradilo na 16. miesto na svete, najviac v Európe. Až za ňou zostalo s 43,6 percentami aj Albánsko, mnohoročný európsky líder rebríčka. U ďalšieho "horúceho kandidáta" Kosova nie sú presné štatistiky, odhaduje sa však, že viac ako tretina Kosovčanov teraz žije v zahraničí.

Svetová banka pripomína, že západný Balkán je jedným z hlavných ohnísk migrácie na svete. Viac ako štvrtina ľudí dnes žije inde ako vo vlasti - toto číslo sa za posledných dvadsať rokov zdvojnásobilo.

Nie je práca pre "mozgy"
Hlavná príčina vyľudňovania balkánskych krajín už dlho potom, čo tu skončili krvavé vojny o "juhoslovanské dedičstvo", je zrejmá: stále veľmi zlá ekonomická situácia a nezamestnanosť.

To sa najhoršie dotýka mladých a vzdelaných ľudí. Podľa odborníkov sa tak začarovaný kruh zaostávania západného Balkánu uzatvára. Odchod najperspektívnejších občanov ešte viac znemožňuje krajinám s krízou niečo urobiť.

Istou náplasťou sú pre balkánske štáty dane a ďalšie platby, ktoré do krajiny prichádzajú od emigrantov. Tí samozrejme mieria hlavne do bohatých krajín, predovšetkým do Nemecka (napríklad z minuloročných 4 043 emigrantov z Bosny to bolo 1 196) a Rakúska.

Bosnianska centrálna banka vlani zaregistrovala príjem 1,2 miliardy eur od bosnianskych emigrantov. Svetová banka udáva, že príjmy od vysťahovalcov tvoria ročne zhruba 10 percent HDP celého západného Balkánu.

"Migranti hrajú dôležitú úlohu v obchode a investíciách. Má to však negatívny dopad na tamojší ,ľudský kapitál' a skutočný finančný prínos pre krajinu je sporný," dodáva.

Emigrácia zo západného Balkánu má pritom podľa odhadov v nasledujúcich rokoch ešte rásť. Podľa Balkánskeho barometra, pravidelné správy tamojšej Rady pre regionálnu spoluprácu, je väčšina dnešnej populácie na západnom Balkáne nespokojná s podmienkami vo svojej krajine a zhruba 50 percent obyvateľov tvrdí, že sú pripravení odísť a začať život inde.

"Ak bude trend ešte pár rokov pokračovať, stratí región nádej na lepšiu budúcnosť," varuje demograf Čavič.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.