19.08.2017, 00:00

Benz s prvým automobilom takmer neuspel, zachránil ho manželkin nápad

Bol síce lepší technik než biznismen, firma, ktorej základy položil, je však dodnes legendou.

Benz s prvým automobilom takmer neuspel, zachránil ho manželkin nápad
Zdroj: daimler.com

Willi Ockel z juhonemeckého mestečka Wiesloch si nedôverčivo premeriava elegantnú dámu, ktorá pred chvíľou vošla do jeho lekárne. Nepozná ju, nie je miestna, to by ale nebolo nič zvláštne. Čo ho vyviedlo z miery, je jej požiadavka. „Naozaj si chcete u mňa kúpiť desať litrov ligroínu,“ pýta sa. „Áno, nutne ho potrebujem,“ odpovedá žena.

Lekárnik mlčí a mysľou mu víria pochybnosti. Desať litrov? Načo jej toho toľko bude? Ligroín si predsa ľudia kupujú na čistenie škvŕn na odevoch a čapuje im ho tak deci, maximálne dve. Tu nebude niečo v poriadku... Zákazníčka však akoby čítala jeho myšlienky. „Potrebujem ho ako palivo, poďte sa presvedčiť,“ hovorí a vychádza na ulicu. Tam na Ockela čaká ďalšie prekvapenie. Pred lekárňou stojí trojkolesový voz, ktorý nemá žiadny záprah. „To je patent môjho manžela, inžiniera Carla Benza z Mannheimu. Nazval to motorové vozidlo,“ reaguje žena na jeho nechápavý pohľad a s úsmevom dodáva: „Vidíte dobre, naozaj to jazdí bez koní.“

​Táto príhoda sa odohrala 5. augusta 1888 a mala historický význam. Vďaka ligroínu, ktorý si v lekárni kúpila, mohla Bertha Benzová pokračovať a napokon aj úspešne zavŕšiť svoju priekopnícku cestu. „Bola odvážnejšia než ja a pre rozvoj automobilizmu urobila obrovský kus práce,“ vyhlásil neskôr Carl Benz, podľa ktorého práve jeho manželka položila základ úspechu firmy. Tej firmy, ktorá sa zakrátko stala najväčšou a dodnes je jednou z najslávnejších automobiliek na svete.

Nie je motor ako motor

K tomu ale viedla dlhá a tŕnistá cesta. V druhej polovici 19. storočia, pre ktorú je charakteristická vrcholiaca industrializácia, sa totiž práve cestnej doprave pokrok akoby vyhýbal. Ľudia sa stále prepravovali prevažne vozmi a kočiarmi, ktoré ťahali konské záprahy, a ich dominanciu narúšali iba nadšenci na bicykloch. Prvé lastovičky v podobe vozidiel poháňaných parným strojom sa síce objavili už dávnejšie, no akosi sa neujali. Možno aj preto sa v hlavách niektorých mužov rodili vízie motorov, ktoré by nemusela hnať práve para.

Francúz Étienne Lenoir skonštruoval dvojtaktný motor, v ktorom ako palivo použil plyn a v roku 1863 aj vozidlo, ktoré ním poháňal. Nemec Nikolaus August Otto zase v roku 1876 získal patent na takisto plynový štvortaktný motor. Inou cestou sa vydal Gottlieb Daimler a skonštruoval spaľovací motor. A v rovnakom období, nezávisle na ňom, trávil hodiny nad podobným projektom aj Carl Benz.

Zdroj: daimler.com

​Rodák z Karlsruhe zdedil vzťah k technike po otcovi, ktorý pracoval ako rušňovodič a stroje boli jeho koníčkom. Rozvíjať ho však musel sám. Nemal totiž ani dva roky, keď rodina o svojho živiteľa prišla. Napriek chudobným pomerom však matka chcela, aby sa syn vzdelával. Oplatilo sa. V škole, lýceu i na polytechnickom inštitúte patril Carl k najlepším žiakom. No kým počas štúdii sa mu darilo, v praxi to bolo horšie.

Zrodil sa automobil

Dlho sa pretĺkal od jednej firmy k druhej, no nikde ho práca neuspokojovala, a tak sa ako 27-ročný usadil v Mannheime. Spolu s Augustom Ritterom si otvorili zlievarenskú a mechanickú dielňu. Lenže ani to nebolo ono. Problémom bol najmä vzťah s Ritterom, ktorý sa ukázal ako veľmi nespoľahlivý spoločník. Firme sa nedarilo a čoraz viac sa zadlžovala. Vzájomné hádky a spory napokon vyvrcholili ich rozchodom. Benzovi sa podarilo odvrátiť krach len vďaka snúbenici Berthe Ringerovej, ktorá do firmy investovala svoje veno a odkúpila Ritterov podiel.

Podnikateľské nezdary umocnili Carlovo presvedčenie, že ak sa chce presadiť, musí prísť s niečím novým. Všetko úsilie preto venoval realizácii nápadov, ktoré sa mu už dlhšie rodili v hlave. V roku 1879 získal patent na vlastný spaľovací motor. To však bol iba začiatok oveľa smelších plánov, na konci ktorých malo byť jeho novým motorom poháňané vozidlo. Lenže ako to býva, vízie sú jedna vec a realita druhá. Vynálezy, ktorým sa venoval boli veľmi nákladné a na päty mu čoraz viac šliapali banky, od ktorých mal úvery. Firma teda opäť prešla transformáciou.

Novej spoločnosti Benz & Company Rheinische Gasmotoren-Fabrik, skrátene označovanej Benz & Cie, sa so stacionárnymi plynovými motormi na trhu darilo celkom dobre. Benz sa teda začal sústreďovať zhmotneniu svojho sna. Najprv prepracoval plynový motor na benzínový a v roku 1885 uzrelo svetlo sveta aj vozidlo, ktoré poháňal. Bola to vlastne trojkolka s jednovalcovým štvortaktným benzínovým motorom, elektrickým zapaľovaním a výkonom necelej jednej konskej sily, ktorá dosahovala rýchlosť 18 km/h. Ríšsky patentový úrad mu na ňu 29. januára 1886 udelil pod číslom 37435 patent, a táto chvíľa je považovaná za oficiálny zrod automobilu.

Zdroj: daimler.com

​ Carl Benz tak iba o pár mesiacov predbehol Gottlieba Daimlera, ktorý síce spolu s Wilhelmom Maybachom už v roku 1885 zostrojil vozidlo so spaľovacím motorom, išlo však o motocykel. Štvorkolesový automobil vyšiel z Daimlerovej dielne až v októbri 1886.

Cherchez la femme

Motorwagen, ako svoje vozdilo nazval, začal Benz pravdaže hneď aj predávať. Čakal, že vozidlo, ktoré na pohon nepotrebuje zvieraciu ani ľudskú silu či paru, sa stane obchodným trhákom. Namiesto úspechu ale prišlo sklamanie. Prevratnej novinke v doprave ľudia veľmi neverili, obzvlášť keď sa na nej pri prezentáciách ako naschvál vždy niečo pokazilo. Kočiar bez koní, ako ho verejnosť nazývala, sa tak skôr stával terčom posmeškov a jeho autor tiež.

Za to, že sa do dejín napokon nezapísal ako konštruktér síce prvého, no automobilu, ktorý sa nepresadil, môže Carl Benz vďačiť svojej manželke. Bertha Benzová totiž nebola ženou, ktorá by vášeň svojho manžela iba mlčky trpela. Keď videla, že jeho automobil sa aj po dvoch rokoch zle predáva, chopila sa iniciatívy. Ako sa hovorí - cherchez la femme...

Ráno 5. augusta 1888 si našiel Carl na kuchynskom stole od manželky stručný odkaz: „Odišla som do Pforzheimu, navštíviť moju mamu“. Predpokladal, že Bertha odcestovala vlakom, keď však o chvíľu nenašiel v dielni automobil, pochopil, ktorá bije. Zmocnili sa ho obavy a treba povedať, že vcelku oprávnené. Pforzheim je totiž od Mannheimu vzdialený asi 90 kilometrov a takú dlhú trasu ešte jeho vozidlo naraz nikdy nezvládlo. „Čo jej to napadlo!“ hromžil.

Je jasné, že keby sa Bertha so svojím plánom manželovi zdôverila, určite by sa jej ho snažil minimálne vyhovoriť. Automobil totiž nikdy predtým neriadila a sama sa v technike nevyznala. Celú akciu teda pripravila potajomky so synmi Eugenom a Richardom, ktorí ju aj sprevádzali. Vozidlo vytiahli z dielne skoro ráno, kým ešte Carl spal a vyrazili na cestu. Všetko prebiehalo hladko, až kým im vo Wieslochu nedošlo palivo. Willi Ockel, hoci ho šokovala požiadavka na také veľké množstvo ligroínu (tak sa vtedy hovorilo benzínu), im však pomohol, i keď mal v sklade už iba posledné dva litre. Dotankovať teda ešte museli aj v Langenbrückene a v Bruchsale. Ako prvá „benzínová pumpa“ na svete sa ale zapísala do dejín práve lekáreň vo Wieslochu.

Zdroj: daimler.com

​Cestu z Mannheimu do Pforzheimu dnes auto zvládne (ak sa vyhýba diaľniciam) za necelé dve hodiny. Berthe Benzovej a jej synom to pred 130 rokmi trvalo bez pár minút 13 hodín. Niet divu, dopĺňanie paliva totiž nebolo jedinou nástrahou, ktorá ich čakala. Pre automobil, pochopiteľne, neboli prispôsobené ani komunikácie. Na prašných a hrboľatých cestách mimo miest a dedín boli v lepšom prípade vyjazdené koľaje od konských povozov, takže chlapci museli z času na čas aj vystúpiť a vozidlo potlačiť. Vynájsť sa musela aj pri riešení technických problémov. Upchatý prívod paliva vyčistila napríklad pomocou ihlice z klobúka. O tomto sa ale Carl dozvedel až neskôr. Počas cesty, a potom aj z jej cieľa, mu manželka poslala telegramy, v ktorých ho ubezpečila, že je všetko v najlepšom poriadku.

Predsa to má budúcnosť!

Cestou do Pforzheimu Bertha takpovediac zabila dve muchy jednou ranou. Navštívila mamu, no nemenej dôležitý bol aj druhý dôvod. Netajila sa totiž svojím zámerom, že chce urobiť reklamu manželovmu vynálezu a podporiť tým jeho predaj. Ľudia, najmä na vidieku, videli čudný kočiar, ktorý sa pohyboval sám, vôbec prvý raz a každému ochotne vysvetľovala, čím sa to vlastne vezie. O jej ceste sa ešte dlho písalo v novinách a práve vďaka tomu verejnosť prestala pochybovať o spoľahlivosti a bezpečnosti nového vozidla. Napokon, dokázalo v priebehu dvoch dní prekonať 180-kilometrovú vzdialenosť (Mannheim – Pforzheim a späť) bez vážnejšej poruchy, a tak v ňom čoraz viac ľudí začalo vidieť budúcnosť.

 Carl Benz si mohol vychutnávať nielen slávu, ale aj ďalšie úspechy. Predaj začal rýchlym tempom stúpať a onedlho sa trojkolka stala prvým hromadne vyrábaným automobilom. A súbežne s ňou začali vychádzať z jeho dielne aj ďalšie modely. Už štvorkolesové Velo, Victoria, Phaeton, Dogcart, Vis-à-vis a ďalšie, na cestách sa objavilo aj Benzovo nákladné auto a dokonca i autobus. Vďaka takmer šesťsto predaným kusom vozidiel a viac než štyrom stovkám zamestnancov sa spoločnosť Benz & Cie mohla na prelome storočí pýšiť titulom najväčší automobilový závod na svete.

Zdroj: daimler.com

​Tieto jeho úspechy ťažko prehĺtal najmä jeho najväčší konkurent Gottlieb Daimler. Pre niektoré patenty sa dokonca súdili, osobne sa však títo dvaja vynálezcovia nikdy nestretli. Otec prvého automobilu ale zažil v ďalších rokoch aj iné krušné chvíle. Bol síce jedným z dvoch majoritných vlastníkov firmy (druhým bol Julius Ganß), no treba podotknúť, že vždy bol oveľa lepším technikom než biznismenom. Po jednej roztržke dokonca spoločnosť opustil, so synmi založil novú, aby sa do tej pôvodnej onedlho vrátil.

Autá so značkou Benz napokon vychádzali z výrobných liniek až do leta 1926. Vtedy sa na cestách sa objavili prvé automobily Mercedes-Benz, ktoré mali v znaku trojcípu Daimlerovu hviezdu a okolo nej Benzove vavríny. Dvaja odvekí rivali sa tak spojili do jednej firmy. Gottlieb Daimler sa toho nedožil, zomrel ešte v roku 1900, Carl Benz bol však členom správnej rady spoločného podniku po zvyšok svojho života. Ten napokon ukončila krutá zima. Geniálny vynálezca zomrel 4. apríla 1929 po zápale priedušiek vo svojom dome v Ladenburgu. Manželka Bertha ho prežila o 15 rokov.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.