Zisk nie je vysoký
Predávať pod značkami obchodu láka práve malých pivovarníkov. Hoci tieto pivá stoja len 5,50 až 10 korún, pomocou ich maloobchodných značiek sa pivovary identifikujú s predajnými sieťami. Keď si na Pandúra, Gazdu, Grajciara, Golema a na ďalšie podobné druhy piva konzumenti zvyknú, bude z toho profitovať nielen pivovar, ale aj obchodník.
Ziskovosť z predaja privátnych značiek pív nie je vysoká. Ako však priznávajú zástupcovia pivovarov, "keby sme neboli ziskoví, tak ich nerobíme". Aj keď nechceli hovoriť o presnej výške zisku z jednej pollitrovej fľaše, pripúšťajú, že je to niekoľko desiatok halierov. Podľa pivovarníkov nízku cenu spôsobuje aj to, že obchodníci majú pri niektorých značkách mínusovú maržu. Takéto pivo využívajú ako lákadlo zákazníkov, ktorí si v predajni kúpia aj iný tovar.
Utajení výrobcovia
Generálny riaditeľ banskobystrického pivovaru Urpín Ján Kráľ je presvedčený, že kvôli nízkej cene sa pri výrobe privátnych značiek aj klame a nedodržiava technológia. O kvalite lacného piva pochybuje aj analytik agentúry Terno Ľubomír Drahovský. Na etiketách fliaš niekedy chýba názov výrobcu a nie je na nich uvedená stupňovitosť piva, ale iba percentuálny obsah alkoholu. To však nie je v rozpore s predpismi. Podľa Drahovského je to aj kvôli tomu, že výrobcovia sa k takému pivu nehlásia. Poznajú jeho kvalitu a "nechcú hazardovať so svojím menom".
Vedúci oddelenia marketingu popradského pivovaru Pilsberg Marcel Boroň však tvrdí, že nekvalitné určite nie sú. A lacnejšie sú preto, lebo majú nielen menej alkoholu, ale lacnejšia je aj etiketa na fľaši. Zdôrazňuje, že výroba je pod kontrolou obchodnej inšpekcie a štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Tvrdenia o zlej kvalite týchto pív považuje obchodný riaditeľ bratislavského pivovaru Stein Dušan Pfeifer za ohováranie. Pripomína, že sa vyrábajú z rovnakých surovín ako drahšie značky. "Rozhoduje konzument. Keby bolo pivo ako blen, tak sa nepredá," dodal.
Preberú taktiku malých?
Nie všetky malé pivovary sa rozhodli ísť cestou výroby lacných pív predávaných pod značkami obchodu. Napríklad v banskobystrickom Urpíne hovoria, že prednosť dali kvalite a lacné pivá nevyrábajú. "Robíme len také, ktoré oslovia konzumenta kvalitou, chuťou, a nie cenou," pripomenul Kráľ.
Pre veľké pivovarnícke spoločnosti sú maloobchodné značky okrajovou záležitosťou. Veľkí producenti zatiaľ nemajú o ne väčší záujem. Riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu Roman Šusták to odôvodňuje tým, že nadnárodné pivovarnícke spoločnosti sú dosť konzervatívne. Snažia sa udržať na trhu svojimi vlastnými značkami a upevniť ich tradíciu.
Pfeifer si však myslí, že príde čas, keď sa o privátne značky začnú zaujímať aj veľké pivovary. "Skôr či neskôr zistia, že je to aj pre nich zaujímavé. Veď si nemôžu dovoliť nechať ukrajovať z pivného koláča," zdôrazňuje.
Predstaviteľ malého pivovaru, ktorý si neželal uviesť svoje meno tvrdí, že v zahraničí sa o obchodné značky už nadnárodné spoločnosti zaujímajú. Nie však pod svojím logom. Nechcú sa k tomu priznať, preto pivo, ktoré predávajú obchodným reťazcom, vyrábajú ich dcérske spoločnosti.
| Výroba malých pivovarov na Slovensku v roku 2005 (v tis. Hektolitroch) | |
| Steiger Vyhne | 186 |
| Stein Bratislava | 160 |
| Pilsberg Poprad | 118 |
| Popper Bytča | 103 |
| Urpín Banská Bystrica | 79 |
| Zdroj: pivovary | |
| Celkovo sa vlani vyrobilo na Slovensku 3,95 milióna hektolitrov piva. | |
| Najväčšími pivovarníckymi spoločnosťami sú Heineken Slovensko, | |
| Šariš (SABMiller) a Topvar Topoľčany, ktoré vlani vyrobili dovedna | |
| približne 3,3 milióna hektolitrov piva. | |