Farmy môžu prísť o časť dotácií z únie

Zabrániť zoškrtaniu poľnohospodárskych dotácií veľkým farmám je jedna z hlavných priorít, ktoré sa bude snažiť v tomto roku presadiť agrárna samospráva. Návrh, ktorý je pre Slovensko neprijateľný, pochádza z dielne komisárky EÚ pre poľnohospodárstvo Mariann Fischerovej-Boelovej.
"Tento rok nás čakajú s Európskou komisiou tvrdé diskusie. Aby sme zabránili znižovaniu dotácií, Slovensko sa bude musieť spojiť s tými štátmi EÚ, ktoré sú v tejto agende jeho prirodzenými spojencami, lebo majú podobnú štruktúru fariem ako my. Je to najmä Česko, Maďarsko, ale aj Nemecko, v ktorého východnej časti (bývalá NDR -- pozn. HN) sú veľké, a teda najviac ohrozené poľnohospodárske podniky," zdôrazňuje hovorca agrárno-potravinárskej komory Stanislav Nemec.
Zatiaľ vládne neistota
Podľa podmienok navrhovaných Fischerovou-Boelovou, veľkým farmám s ročnou dotáciou viac ako 300-tisíc eur (asi 10 miliónov korún), ktorých je u nás vyše 600, mali by sa priame platby krátiť až o 45 percent. Farmám s dotáciami nad 200-tisíc eur (nad 6,5 milióna Sk) má sa podľa jej návrhu ubrať 25 percent a tie, ktoré dostávajú 100-tisíc až 200-tisíc eur, možno prídu o desatinu finančnej pomoci. Farmy s nižšími príspevkami z eurofondov by dotácie mali dostať v pôvodnej výške.
Tieto zmeny majú platiť od roku 2013. Ak by sa tak aj stalo, nie je vylúčené, že niektoré členské štáty dostanú výnimku a revízia dotácií by sa ich netýkala. Nemusela by sa dotknúť napríklad tých krajín, ktoré neuplatňujú jednotné platby na farmy, ale jednotnú hektárovú paušálnu platbu. V takej pozícii je momentálne aj Slovensko. Situácia sa však môže zmeniť a krátenie agrárnych dotácii sa bude týkať aj nás. Lebo zjednodušený systém vyplácania priamych platieb na hektár má Slovensko dohodnutý len do roku 2010. Aj preto sú naši farmári proti reforme spoločnej agrárnej politiky navrhovanej eurokomisárkou.
"V západnej Európe je veľa malých rodinných fariem, na ktoré by sa krátenie dotácií vôbec nevzťahovalo. Pritom veľké podniky, ktoré v súčasnosti dokážu na spoločnom európskom trhu lepšie konkurovať, by krátenie príjmov ekonomicky výrazne poškodilo," upozorňuje Nemec. Diskusia o reforme dotácií môže trvať pomerne dlho a nemusí sa skončiť ani v budúcom roku.
Slováci a Česi spoločne
Slovensko vystúpilo proti tomuto návrhu, "lebo sa obávame, že takéto obmedzovanie by nás diskriminovalo," dodáva Marieta Okenková z ministerstva pôdohospodárstva. Na Slovensku je podľa nej viac ako 14-tisíc fariem -- žiadateľov o priame platby. Krátenie by sa síce mohlo týkať "len" 600 z nich, ale vzhľadom na ich veľkosť obhospodarujú až 70 percent výmery poľnohospodárskej pôdy. Okenková si myslí, že Európska komisia by mala pre zabezpečenie konkurenčnej schopnosti svojho poľnohospodárstva podporovať veľké farmy, a nie rodinné farmárčenie.
S myšlienkou škrtania dotácií veľkým agrárnym podnikom nesúhlasí ani Česko. "Je to veľmi hrubý omyl, takto uvažovať o spoločnej poľnohospodárskej politike," reagoval na správy z Bruselu predseda Poľnohospodárskeho zväzu ČR Miroslav Jirovský. Zoškrtanie dotácií pre veľké farmy podľa neho "podryje možnosť" pripraviť sa po roku 2013 na ďalšiu liberalizáciu obchodu a otvorenú súťaž s poľnohospodármi z Brazílie, USA či Nového Zélandu, ktorí ťažia práve z koncentrácie fariem do veľkých celkov.
Delenie znamená náklady
Nemec sa tiež obáva, že ak Európska komisia odsúhlasí zmeny ako ich navrhuje Fischerová-Boilová, mnohé naše farmy by sa pravdepodobne účelovo rozdelili na menšie subjekty, aby dotácie nestratili. To by však spôsobilo zvýšenie vnútropodnikových nákladov, čo nie je žiaduce. "Myslím si, že priame platby by mali dostávať hlavne tie farmy, ktoré dokážu odolávať konkurencii, a to sú predovšetkým väčšie podniky. Lepšie si dokážu rozložiť svoje podnikateľské riziko, čo sa o malých farmách nedá povedať," dodal. Riziko "rozštiepenia" väčších podnikov si uvedomuje aj Fischerová-Boelová. Tomu chce podľa nej Európska komisia zabrániť. Zatiaľ však nevie ako.