Maximálne polpercentný štrukturálny deficit je lepšie pravidlo, ako platilo doteraz. Dôležité bude, aby ho štáty neobchádzali a aby prežili šok, keď sa bude pravidlo zavádzať do života.
Ohybné pravidlá
Hneď prvá komplikácia pri štrukturálnom deficite je fakt, že existujú minimálne tri metódy jeho výpočtu, ktoré používajú medzinárodné organizácie, avšak stále nie je jasné, ktorá metodika sa nakoniec použije. Štáty, ktoré odsúhlasili fiškálny kompakt, de facto dnes ešte nevedia, podľa akých čísel sa budú riadiť.
Aký vzorec sa pre výpočet kľúčového ukazovateľa použije, je pritom pomerne dôležité. Štrukturálny deficit totiž nemusí byť očistený iba o vplyv recesie alebo ekonomického rastu. V niektorých modeloch sa totiž tento ukazovateľ očisťuje aj o jednorazové príjmy a výdavky vlád. V našom prípade by to mohlo napríklad znamenať, že by sa nám do kľúčového európskeho deficitu nezarátavali napríklad náklady na reštrukturalizáciu nemocníc. Aj keď to znie ako dobrá správa, nie je to tak. Ukázalo sa, že politici potrebujú pravidlá, ktoré sa nebudú dať obchádzať. Treba preto veľmi pozorne sledovať, akú metodiku nakoniec experti vyberú a ako veľmi sa bude dať s číslami čarovať.
Ďalším problémom sú automatické pravidlá, ktoré má zmluva obsahovať. Pokuta za privysoký dlh totiž nie je tak úplne automatická a hrozbu naháňa aj tvrdenie, že Európsky súdny dvor pokutu môže udeliť až do výšky 0,1 percenta HDP. Problémom sú hlavne slovíčka „môže“ a „až“. Reálne sa tak môže stať, že porušenie tohto pravidla nebude mať pre krajinu také odstrašujúce automatické sankcie, aby ho musela splniť za každú cenu.
Škrty nás budú bolieť
Ak sa nakoniec podarí donútiť politikov, aby sa začali správať zodpovedne, až potom to bude naozaj komplikované. Keďže naša ekonomika v minulom roku mierne rástla, je náš štrukturálny deficit prakticky rovnaký ako ten bežný. Približne na úrovni 4,3 percenta HDP. Zosekať ho na 0,5 percenta bude bolieť. Treba sa preto pripraviť na ďalší rast daní. Najviac pravdepodobné je zvýšenie DPH približne o dve percentá spolu s rastom firemných daní. To však samo osebe nebude stačiť.
Druhou možnosťou je dúfať, že slovenská ekonomika porastie a vyššie príjmy do štátnej kasy politici jednoducho prestanú priebežne prejedať. „Toto sa malo urobiť už v rokoch 2006 a 2007, keď vzrástli štátne príjmy, no spolu s nimi rýchlo stúpali aj výdavky,“ hovorí hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. „Takto stanovený limit štrukturálneho deficitu na úrovni 0,5 percenta HDP môže pre nás predstavovať príliš ambiciózny cieľ, vzhľadom na to, že Slovensko v minulosti taký nízky deficit nikdy nedosiahlo,“ hovorí analytička Slovenskej sporiteľne Soňa Muzikářová.
Ak ekonomika neporastie, tak sa budú musieť razantne škrtať výdavky. Toto by sa malo urobiť síce najprv, no kríza ukázala, že ani ľavicová, ani pravicová vláda to nie je schopná urobiť v dostatočnej miere, a ak sa o to pokúsi, tak väčšinou ide o plošné riešenia, čo nie je najšťastnejšie. Výsledkom bude menej peňazí vo vreckách ľudí aj v štátnej pokladnici.
Na Západe skončí sociálny štát
Šetrenie slovenského štátu našej ekonomike problémy nespôsobí, keďže verejný sektor sa na tvorbe HDP u nás podieľa menej ako 20 percentami. Ak však rovnaký krok urobí naraz celá Európa, treba sa pripraviť na problémy. „Opatrenia alebo vyššie dane prinesú nižší ekonomický rast, tým pádom aj nižšie daňové príjmy, čo bude držať diery v rozpočtoch otvorené,“ hovorí analytik X-Trade Brokers Kamil Boros. Hlavne v kombinácii s tým, že jediným spôsobom, ako bude môcť západná Európa takto dramaticky znížiť svoje výdavky, je siahnuť na služby, ktoré poskytuje svojim občanom. „Na Západe by sa mali ľudia pripraviť na to, že sa pomaly, ale iste končí ich verzia sociálneho štátu,“ dodáva Vaňo.