Existovalo viacero scenárov pri návrhu zrušiť zdravotné odvody. Všetky počítali s vyššími daňami z príjmu pre firmy a ľudí, s rušením výnimiek a tiež so zvýšením majetkových daní. Vyššia DPH nebola jediná alternatíva.
Podľa informácií HN sa Smer-SD nebráni odvodovej reforme, no ako jej základ by použil návrh Ľudovíta Ódora, ktorý počíta so zrušením zdravotných odvodov. Svojho času to bola alternatíva k verzii Richarda Sulíka. Viete povedať, ktorá filozofia by bola lepšia?
Toto by som naozaj radšej nechal na politikov, aby sa rozhodovali.
A z ekonomického hľadiska? Vy ste predsa boli pri rozhodnutiach, ktorou cestou sa nakoniec budú diať zmeny.
Osobne som bol zástancom Ódorovej, nie Sulíkovej reformy. Treba povedať, že oba návrhy vychádzajú z odlišnej filozofie. To, čo nakoniec prevládlo, bolo vo svojej podstate len uprataním výnimiek a inštitúcií. Návrh, ktorý presadzovala pani premiérka Iveta Radičová a bol založený na návrhu jej poradcu pána Ódora, okrem týchto vecí predpokladal, že budú zrušené zdravotné odvody. Tým základným argumentom bolo, že zdravotné poistenie je plne solidárne. A zdravotné odvody sú tak či tak len daňou z príjmu, a teda nemá zmysel mať dve dane z príjmu fyzických osôb. Naopak, má zmysel ich integrovať do jednej. Daň z príjmu, ktorej my hovoríme zdravotné odvody, sa totiž vzťahuje len na niektoré typy a výšky príjmov. A nie je spravodlivé, keď ju necháme platiť len chudobnej a strednej vrstve, a bohatých sa to netýka.
Pôvodne sa počítalo, že výpadok zo zrušenia zdravotných odvodov nahradí aj vyššia DPH. Práve toto bol zásadný argument Richarda Sulíka, prečo ich nerušiť, keďže cez spotrebu to zaplatili napríklad aj dôchodcovia. Cez ktoré dane by teda bolo najlepšie dieru zaplátať?
Teraz ste vlastne položili viac otázok. Predpokladalo sa niekoľko scenárov a všetky počítali s tým, že sa budú zvyšovať aj korporátne, aj osobne dane z príjmu. Všetky počítali s tým, že sa budú nejakým spôsobom rušiť výnimky a možno zvyšovať nejaké majetkové dane. No nie všetky počítali s tým, že sa bude zvyšovať aj daň z pridanej hodnoty. To znamená, že neexistovali len alternatívy s vyššou DPH. A aj pri tejto alternatíve sa počítalo s tým, že by došlo k istej kompenzácii na tých ľudí, ktorí nepracujú. Napríklad prostredníctvom skoršej alebo výrazne vyššej valorizácie dôchodkov.
Počítal návrh Ľudovíta Ódora s tým, aby sa približovalo zaťaženie živnostníkov a zamestnancov tak ako už padnutá reforma?
Áno. Jednak tým, že by sa zrušili nejaké výnimky, by sa zvyšovalo zaťaženie niektorých skupín. Na druhej strane celkovo daňovo-odvodové zaťaženie by bolo pre všetkých, ktorí zarábajú menej ako niekoľkonásobok priemernej mzdy, nižšie. To znamená, že by došlo k zníženiu rozdielu medzi nízkopríjmovými zamestnancami a nízkopríjmovými živnostníkmi, ale z obidvoch smerov. Teda, že by sa znížilo daňovo-odvodové zaťaženie nízkopríjmovým zamestnancom aj živnostníkom. To bol ten rozdiel.
Ak odvodová reforma nakoniec bude, pravdepodobne bude aj niečo stáť. Budú na to v blízkom čase dostatočne vhodné ekonomické podmienky?
Myslím si, že v budúcom roku sa ukáže, že súčasný daňovo-odvodový systém, súčasný systém financovania verejného sektora už neumožní ďalšiu konsolidáciu len škrtaním verejných výdavkov. A myslím si, že budú navrhované aj nejaké väčšie riešenia. Jednou z nich bude môcť byť napríklad aj takáto reforma. Som presvedčený, že ak sa majú konsolidovať verejné financie, tak už nejakým rušením výnimiek a podobným miernym pokrokom v rámci zákona to nepôjde.
Veríte, že sa môže uskutočniť odvodová reforma aj po predčasných voľbách?
Je to politická otázka, ale viem, že ak k nej nedôjde, bude prakticky nemožné znižovať deficit verejných financií.