Druhý dôchodkový pilier sa oplatí len asi pre 35 percent jeho dnešných sporiteľov. V štátnej správe by podľa neho nemali pracovať dôchodcovia. Účinnosť nového Zákonníka práce posunie na neskôr. Minister práce Ján Richter.
Ste v druhom pilieri?
Nie. Z úplne logických dôvodov. Vzhľadom na môj vek, možnosti nasporenia, ale aj – nazvem to osobnú mieru dôvery vo sféry, ako sú napríklad akciové trhy a finančné produkty, by to pre mňa nebolo zaujímavé. Po siedmich rokoch fungovania druhého piliera si myslím, že som urobil dobre. Mám deti okolo 30-tky, čo je, samozrejme, úplne iný stav. Hoci v tomto období aj ony silne zvažujú všetky za a proti.
Prečo?
Za najväčšiu chybu považujem parametrické nastavenie druhého piliera, s ktorým súvisia ďalšie problémy. Potvrdzujú mi to aj diskusie s odborníkmi z iných krajín. Napríklad Chorváti a Poliaci majú obmedzenia zo zákona, že po 50-tke je už zákaz. U nás sa pri spustení systému robil v podstate nábor množstva ľudí bez vysvetlenia, pre koho a ako je to výnosné. Mnohí ľudia boli podvedení, minimálne zavedení.
Teraz sa ukazuje, že napríklad podľa prieskumov samotných dôchodkových správcovských spoločností vyše tretiny ľudí ani nevie, či sú v prvom alebo druhom pilieri, nie to, v akom sú fonde a prečo.
Viete presne povedať, komu sa druhý pilier neoplatí?
Odpoveď závisí od množstva okolností. Skladba sporiteľov hovorí, že osem percent sú starší medzi 50 a 60 rokov, ktorí už nemusia mať jednoducho čas nasporiť si, závisí to aj od zárobkov. Potom je tu kategória 57 percent ľudí s príjmom do 500 eur. Tí môžu mať veľké problémy nasporiť si. Možno len s výnimkou mladých do 30 rokov, ktorým sa ešte príjem zvýši a majú pred sebou 30 – 40 rokov práce. V tejto kategórii je aj 27 percent ľudí s nulovým príjmom. Žiaden príjem z klasického pracovného pomeru zrejme ani mať nebudú. Aj pre nich je to absolútne nevýhodné. Keby boli len v prvom pilieri, neznehodnocoval by sa ich vklad o poplatky a okrem toho prvý pilier valorizuje dôchodky.
Pre koho je teda výhodné podľa vašich prepočtov zostať v druhom pilieri?
Ak odrátame 57 percent sporiteľov so zárobkom do 500 eur a osem percent starších, tak nám ostáva kategória len okolo 35 percent sporiteľov, ktorá by, myslím si, mohla ostať relatívne pokojná a následne spokojná.
Umožníte tej väčšine vystúpiť z druhého piliera? Prvá Ficova vláda otvorila systém dvakrát.
Dnes nám ide najmä o to, aby ľudia otvorili oči a viac sa o svoje úspory zaujímali. Myslím tým však státisíce ľudí, nie tých pár tisíc pasívne či aktívne zaujímajúcich sa. O tri roky vyjdú zo systému prví dôchodcovia. Údaje už dnes jasne ukazujú, že zhodnotenie ich úspor z druhého piliera bude minimálne o 18 percent nižšie, ako tých, ktorí ostali len v prvom pilieri.
Takže im dáte takúto možnosť? Podľa zákona nemôžu odísť.
Hoci nepovažujem otváranie druhého piliera v periodických intervaloch za najšťastnejšie riešenie, po oboznámení sa s viacerými ústavnoprávnymi posudkami, ktoré identifikovali možnú protiústavnosť zmeny podmienok starobného dôchodkového sporenia bez toho, aby sporiteľ mal možnosť reagovať na novú úpravu opustením tohto piliera.
Zvažujete aj to, že by zákon určil, kto môže a kto nemôže byť v druhom pilieri?
V žiadnom prípade nechceme občanov selektovať, respektíve nejakým spôsobom diskriminovať. Účasť v druhom pilieri je vecou slobodného rozhodnutia každého jednotlivca, a tak by to malo aj zostať.
Podľa vás môžu len dôchodkové správcovské spoločnosti za to, že je zatiaľ výnos taký slabý?
Nezavrhujeme druhý pilier, ideme ho objektivizovať, spolu s celým dôchodkovým systémom. Keby sa to urobilo na začiatku, mohol mať možno aj iné výsledky. Najdôležitejšie je, že dôchodcovské správcovské spoločnosti musia začať zhodnocovať prostriedky sporiteľov.
DSS-ky tvrdia, že za slabý výnos môžu aj časté zásahy vlády, najmä prvej Ficovej.
To zásadne odmietam. Štatistiky hovoria, že hlavne v prvých rokoch fungovania neinvestovali dobre. Na začiatku roku 2008 bola strata dvesto miliónov eur, a to ešte nebola ani kríza. Dnes sme si vedomí, že naše protikrízové zásahy dali hlavne opozícii do rúk niektoré argumenty. Tie ich teoretické predpoklady by sa však takmer isto opäť nestretli s realitou.
Napriek malým ziskom sa tri štvrtiny sporiteľov v prieskume Focusu pre HN vyjadrili, že nechcú zmenšiť druhý pilier. Prečo tento výsledok považujete za nedôveryhodný?
Váš výsledok zrejme ešte zachytáva verejné vedomie uplynulého obdobia, veľké miliónové kampane. Ľudia sú veľmi málo informovaní. My im teraz chceme otvoriť oči a vysvetľovať výhodnosť a nevýhodnosť v širších súvislostiach. Nechceme, aby nám tu potom vystávali pod oknami a sťažovali sa, že neboli informovaní, podobne ako pri nebankovkách. Aj vtedy mal štát iným spôsobom zasiahnuť a informovať.
Naozaj vidíte paralelu medzi nebankovkami a DSS-kami?
Nechcem to devalvovať. Približujem otázku úlohy štátu a jeho zodpovednosti pred občanmi, keď príde k skladaniu účtov. Cítim potrebu ľuďom vysvetľovať, aby si sami zhodnotili, či sa im to oplatí a až potom je to o ich vlastnej zodpovednosti.
Keď im zosekáte príspevky na štyri percentá a percentá navyše im znížia čistú mzdu, tak naozaj si mnohí povedia, že sa im to neoplatí. Niektorým ľuďom možno otvoria oči až vaše opatrenia.
Zodpovedná vláda už musí reagovať – 268 miliónov eur je strata hodnoty majetku sporiteľov. A druhým princípom je aj naplnenie deficitu a zníženie dlhu. Veď ak si štát na pokrytie deficitu požičiava za štyri percentá a výnosnosť druhého piliera je jedno percento, tak tri percentá niekam odchádzajú. To znamená, že všetci daňoví poplatníci vlastne sponzorujú straty sporiteľov v druhom pilieri. Prečo by to mali robiť?
Oslabením druhého piliera posilníte Sociálnu poisťovňu. No nevyriešite to z dlhodobého pohľadu. Problém s nedostatkom peňazí sa vráti o niekoľko desaťročí, kedy mal práve pomáhať druhý pilier.
Samozrejme, že je to aj o prvom pilieri. Riešenia už ponúkame – vek odchodu do dôchodku sa bude riadiť strednou dĺžkou dožitia, valorizácia penzií už nebude nadviazaná aj na rast miezd, ale len na dôchodcovskú infláciu, chceme zaviesť inštitút minimálneho dôchodku. Ideme riešiť dohodárov, čo je česko-slovenský pozostatok. Všetko sú to vlastne nepopulárne, ale pre naplnenie princípu udržateľnosti nevyhnutné opatrenia. Inak by skutočne mohlo byť vyplácanie dôchodkov ohrozené.
Koľko si sľubujete, že získate na zodvodnení dohôd?
Pre veľký odpor našich sociálnych partnerov ustupujeme od možnosti zrušiť dohody s výnimkou študentov a dôchodcov. Pripúšťame alternatívu nastavenia nižších odvodov pre študentov a dôchodcov približne na 27 – 30 percent a pre ostatných na bežnú výšku zamestnaneckých odvodov, teda 48,6 percenta. Na dohodách sa vyplatila v roku 2011 suma 800 miliónov eur. Inštitút je zneužívaný na doplnenie mzdy. Zamestnanec dostáva minimálnu mzdu a zvyšok mu vyplatia na dohodu. Je to výhodné len relatívne a najmä pre zamestnávateľa. A áno, pomôže to aj konsolidácii.
Pred aj po voľbách Smer sľuboval, že konsolidácia zasiahne len najbohatších. No siahate na dohodárov, aj na živnostníkov s minimálnymi odvodmi. Kde nastal ten obrat?
Ale veď áno, my zaťažujeme len najbohatších. Nejde len o konsolidáciu, ale aj o zabezpečenie ich dôchodku. Zmeny v nastavení živnostníkov sú výsledkom dohody. Rozlišujeme medzi konsolidačnými opatreniami a systémovými krokmi smerujúcimi k zvýšeniu spravodlivosti a zodpovednosti do budúcnosti, ktorých dôsledkom je fiškálny prínos pre verejné financie.
Áno, ale v čom nastal obrat v názore Smeru? Odvodovú reformu bývalej vlády ste kritizovali.
Kritizovali sme ich postup. Napríklad ponúkali paušálne náhrady vo výške 200 eur mesačne, my sme ich nastavili na 420 eur. Nezabúdajme, že naše hlavné východisko bolo zabezpečiť živnostníkom dôstojné dôchodky, aby neboli odkázaní na sociálne dávky. Lebo až 87 % z nich dlhodobo odvádza len z minimálneho vymeriavacieho základu. To predchodcovia vôbec neriešili. A najmä, my sme predsa po sérii ťažkých rokovaní dosiahli so zástupcami živnostníkov jasnú dohodu. Je, samozrejme, možné, že niektorí prejdú na obchodné spoločnosti, eseročky. A zároveň očakávam, že veľa živnostníkov z donútenia bude hľadať spôsoby, ako uzavrieť štandardný pracovný pomer.
Budete meniť definíciu závislej práce v Zákonníku práce, ktorá môže zabrániť vzniku živnostníkov z donútenia?
Budeme to riešiť. Zákonník sa dnes nemá vrátiť za každú cenu do čias predchodkyne Tomanovej, určite však neakceptujeme terajšiu podobu Mihálovej novely. My nechceme narúšať podnikateľské prostredie. Náš prvý návrh zmien je na diskusiu. Ustúpili sme už napríklad v prípade dohodárov.
Budete trvať na návrate súbehu výpovede a odstupného?
Áno, ale s jasným vymedzením okolností zásluhovosti. Našli sme zrejme strednú cestu. Vidím rozdiel v zamestnancovi, ktorý končí vo firme po desiatich rokoch a po roku. Bez ohľadu na to, kto to zapríčinil. Rokovania sú však v procese, ešte sa môžu konkrétne nastavenia mierne upraviť.
Týmto opatrením spolu s vyššími daňami aj odvodmi predsa len zhoršujete podnikateľské prostredie...
So zamestnávateľmi, samozrejme, diskutujeme a vnímame ich argumenty. Navrhujú posunúť účinnosť novely Zákonníka práce. Pripúšťam kompromis. Myslím si však, že slovník samotných zamestnávateľov je dnes kúsok inde, ako pred rokmi, zväčša sa zhodujú v konštatovaní, že to nie je zákonník, ktorý má dominantný vplyv na naše podnikateľské prostredie. Navyše, náš návrh je v európskom prostredí úplne štandardný.
Nakedy by ste posunuli účinnosť novely?
Plán bol, aby bola platná od januára 2013. Zamestnávatelia navrhujú posunúť to o rok. Pripúšťam posunutie na termín niekde medzi tým.
V tomto období po iné roky už bežali rokovania o výške minimálnej mzdy. Zvýšite ju v tomto roku?
Odbory a zamestnávatelia už mali dve stretnutia k tejto téme. Nedohodli sa, tak musí nastúpiť rezort. Áno, chceme zvýšiť minimálnu mzdu. O výške nechcem špekulovať. Zanalyzujeme to.
Neplánujete v budúcnosti riešiť aj dôchodcov v štátnej správe?
Nevylučujem to. Chce to však širšiu diskusiu aj s rezortom vnútra či obrany. Osobne si myslím, že v štátnej správe by nemali pracovať riadni dôchodcovia pri tomto stave nezamestnanosti. Netvárme sa však, že nám to dramaticky otvorí dvere mladším, dá sa tu však hovoriť aj o istom momente solidarity.
Kto je Ján Richter (55)
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Začínal ako dielovedúci v Calexe Zlaté Moravce. Bol okresným predsedom a krajským podpredsedom nitrianskej SDĽ. Neskôr ústredným tajomníkom SDĽ Bratislava. Od roku 2006 bol generálnym manažérom Smeru-SD a zároveň poslancom Národnej rady. V druhej Ficovej vláde získal funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny.