HN sa podarilo zistiť, že Európska komisia vyčlenila až 2,3 miliardy eur. Slovenská vláda má nimi znížiť nezamestnanosť absolventov, ktorá je druhá najvyššia v Európskej únii.
Eurokomisia peniaze našla len pár dní potom, ako jej šéf José Manuel Barosso ponúkol Slovákom a ďalším siedmym problémovým krajinám pomocnú ruku. „Opatrenia by mali byť prijaté v čo najkratšom období,“ hovorí generálna riaditeľka Sekcie práce na ministerstve práce Daniela Pivovarová.
Peniaze sa majú rozdeliť počas tohto a budúceho roka: aj na podporu malých a stredných firiem, ktoré majú prácu pre mladých vytvárať. Časť môžu získať vzdelávacie agentúry. Jedným z riešení je totiž preškoliť absolventov so slabým uplatnením. O použití peňazí má rozhodovať dvanásťčlenný „akčný tím“. Sú v ňom najmä štátni úradníci, ale napríklad aj šéf personálnej agentúry Trenkwalder Ľuboš Sirota, či odborový líder Vladimír Mojš.
Členovia akčného tímu chcú tiež za peniaze Bruselu prepojiť viac školy s firmami.
Firmy a experti apelujú, aby sa skupina zamerala najmä na prepojenie škôl s praxou. „Potrebujeme vyškolených remeselníkov, ale je ich nedostatok. Ak sa objavia, nemajú žiadne skúsenosti,“ potvrdil Ján Žiška z firmy Lesostav v Liptovskom Hrádku. Podľa riaditeľa Trenkwalderu a člena akčného tímu Ľuboša Sirotu bude treba meniť školstvo. „Musí sa to zmeniť či už cez podporu vzdelávania na technických školách, podporou grantov, alebo zlepšením transferov peňazí zo súkromnej sféry do škôl,“ povedal.
Rovnako však môžu prísť aj dotácie pre zamestnávateľov. „Mala by byť zvýšená motivácia zamestnávateľov k spolupráci s odbornými školami, ktoré pripravujú absolventov, napríklad cez zníženie daňových odvodov,“ povedal generálny riaditeľ Sekcie rozvoja vidieka na ministerstve pôdohospodárstva Ján Beňadik.
Potrebujeme medzitrh práce, tvrdia zamestnávatelia
Za takzvaný medzitrh práce sa prihovárajú aj zamestnávatelia. „Mohlo by sa napríklad aspoň čiastočne vykompenzovať vysoké odvodové zaťaženie,“ povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko. „Keď totiž absolvent získa prax, je ľahšie uplatniteľný na trhu práce,“ doplnil riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Robert Kičina.
Podľa sekretára Asociácie zamestnávateľských zväzov Otta Nevického za súčasný stav môže najmä nastavenie škôl. „Treba jasné zmapovanie trhu práce spolu s určením štandardov, aby murár na Slovensku vedel to, čo murár v Nemecku.“
Riešenie je beh na dlhú trať
Podľa Špirka sa však v poslednom čase urobilo pre lepšie uplatnenie mladých len veľmi málo. Preto si na výsledky opatrení Slovensko počká niekoľko rokov. „Tvorba pracovných miest, kde by sa zamestnali absolventi bez práce, je dlhodobý proces,“ povedal analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz INESS Radovan Ďurana.
Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO Petra Goliáša bude na Slovensku potrebné zvýšiť napríklad aj informovanosť o tom, aké vzdelanie zaručuje aj reálne uplatnenie na trhu práce. „Pomôže však dobre nastavený systém rekvalifikačných kurzov,“ povedal.
Preškoľovanie by mohlo čiastočne pomôcť v niektorých odboroch aj podľa šéfa personálnej agentúry Proact People Petra Pašku. „Chyba však je aj na strane študentov, ktorí si vyberajú ľahšie odbory a následne je problém ich na trh.“
Okrem Slovenska chce Brusel pomáhať s nezamestnanosťou mladých aj Grécku, Litve, Lotyšsku, Írsku, Portugalsku, Španielsku a Taliansku.