Armén Artur Gevorkyan odišiel z domu založiť firmu na Ukrajine, aby nekonkuroval otcovej. Tamojšie podmienky ho však dotlačili k tomu, aby hľadal miesto inde. Chcel do stredu Európy, odkiaľ to bude všade blízko a kde sa bude ľahšie podnikať. Vybral si Banskú Bystricu a následne na vojenskej mape zistil, že trafil presne. Dnes je z neho úspešný a niekoľkokrát ocenený podnikateľ, ktorému na vrchol paradoxne pomohla kríza. Jeho technológia bola totiž niekoľkonásobne lacnejšia, než konkurenčné.
Ťažké začiatky
Cesta arménskeho podnikateľa k úspechu na Slovensku viedla cez Ukrajinu. Tam sa naučil, čo je kríza a čo počas nej treba robiť. „Na Ukrajine to bolo o tom, ako zohnať platby od zákazníkov. A po čase sa zo mňa stal nie inžinier, ale skôr obchodník a vymáhač,“ spomína. To však nebol život, ktorý by ho napĺňal. „Uvedomil som si, že onedlho budem mať 33 rokov, viem veľmi dobre predávať kávovary, mlynčeky a hračky, ale neviem, čo nechám deťom,“ vysvetľuje. Aj preto sa rozhodol krajinu opustiť a zamieriť do stredu Európy. Slovensko si vybral pre jeho polohu a tiež preto, že tu bolo v porovnaní s Ukrajinou omnoho menej byrokracie. Začiatky boli veľmi ťažké, keďže nová spoločnosť vznikala na zelenej lúke. „Keď si spomeniem na prvý rok alebo dva na Slovensku, mali sme tak málo peňazí, že občas mi zostalo 20 eur a pred sebou som mal ešte mesiac,“ dodáva. Hoci firma prežívala, spočiatku možných partnerov veľmi nevedela presvedčiť. A keď aj prišla nejaká zákazka, najčastejšie to nebolo nič veľké.
Rast v kríze
Potom však prišla kríza a podniky, najmä automobilky, chceli optimalizovať. „Vyletelo to o sto percent. Ja som naozaj veľmi vďačný za to, že kríza prišla. Ocitol som sa v prostredí, v ktorom som zvyknutý pracovať, pretože na Ukrajine kríza bola stále,“ tvrdí úspešný podnikateľ. „Zákazníci sa zobudili, všetky zamrznuté projekty sa pohli a my sme zrazu nemali kapacity.“ Referencie o firme, ktorá vie niektoré diely urobiť šesťnásobne lacnejšie ako klasickí dodávatelia, sa rýchlo šírila po Európe i mimo nej. V nej je podľa Artura Gevorkyana ľahšie vymenovať krajiny, kam nevyváža. Mimo Európy svoje výrobky dodávajú napríklad do USA, Brazílie či Číny. Neskôr vo firme začali uvažovať, že by mohli založiť firmu aj v Ázii alebo Južnej Amerike. No nakoniec ju zavrhli. „Sami sme trochu prekvapení tým objemom roboty, ktorý máme tu. Ledva stíhame robiť cenové ponuky na dopyty, čo nám chodia,“ vysvetľuje riaditeľ. Navyše zo Slovenska nechce odísť, keďže tu má veľa zaujímavých projektov a možností. „Ja som neprichádzal na Slovensko, ja som odchádzal z Ukrajiny. To je rozdiel, lebo vtedy som chcel odísť. A nechcem odísť zo Slovenska,“ dopĺňa Gevorkyan.
Rozšíria výrobu doma
Z okna kancelárie následne arménsky metalurg ukazuje na pozemky za halou. „Tu máme miesto. Chceme postaviť novú halu a nakúpiť stroje. Naša kapacita nestačí, už teraz nestíhame s dodávkami hádam ani u jedného partnera,“ vysvetľuje. V preplnenej výrobnej hale následne ukazuje, kam umiestnia nové stroje a zariadenie. Pre veľa iných bude miesto až v prístavbe. Tá by mohla byť hotová v roku 2016. „Keď sme sa sem nasťahovali, dve tretiny haly boli prázdne. Dnes je preplnená a chceme sa rozšíriť ďalej,“ dokladá. Začínajú navyše presadzovať aj technológiu vstrekovania plastov, v ktorej už dnes dokážu robiť veci, ktoré nerobí nikto na svete. „Jej potenciál je obrovský. Dá sa ňou robiť oveľa viac vecí. Robíme v nej súčiastky pre roboty, medicínu, zbrane, iPady či hodinky pre nevidiacich,“ hovorí Gevorkyan. S tým sú však spojené aj vyššie náklady na materiály a technológie. Časom by pritom mala táto technológia tvoriť až polovicu produkcie. „Chceme robiť niečo, čo iní nerobia,“ uzatvára úspešný Armén rozprávanie o budúcnosti firmy.