Sú jednou z najväčších skupín pracujúcich. V čase krízy zachraňovali naše firmy, pretože im pomáhali napĺňať zákazky. A to za pomerne nízke náklady. Teraz sa však pre státisíce živnostníkov objavujú problémy. Po dlhom čase im vlani klesla ponuka práce. A to najvýraznejšie spomedzi všetkých pracujúcich – o štyri percentá. V prepočte o 600 pracovných miest menej. Vyplýva to z analýzy portálu profesia. sk pre HN. „Pre spoločnosti sa stali menej výhodnými,“ zdôvodňuje tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Vyššie náklady nelákajú
Okrem toho i samotní zamestnanci zvažujú, či sa im vôbec živnosť oplatí. V praxi to potvrdzuje aj príklad firmy Komlet. Ako potvrdil manažér týchto vodoinštalatérov Marián Jágerský, aj v ich firme mali prípady montérov, ktorí premýšľali, že prejdú na trvalý pracovný pomer.
Dôvodom takéhoto poklesu sú podľa odborníkov zmeny vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktoré platia od začiatku vlaňajška. Medzi nimi vyššie odvody do Sociálnej, ako aj zdravotnej poisťovne či obmedzenie paušálnych výdavkov a vyššie dane. V praxi tak živnostníci kvôli vyšším nákladom žiadajú od zamestnávateľa vyšší plat, ako by žiadali predtým.
Pre mnohé firmy sa preto podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho stali zaujímavejšími klasickí zamestnanci.
Menej pracovných ponúk podľa regionálneho riaditeľa personálnej agentúry Manpower Martina Miklánka dostávajú samoživitelia aj od stavebných či elektrotechnických spoločností. Práve tým sa totiž, čo sa týka zákaziek, vlani príliš nedarilo. Napríklad stavebné firmy vlani dosiahli svoje dno. Zachrániť by ich mal tohtoročný štart výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. A tým by mohlo aspoň mierne pribudnúť aj práce pre živnostníkov.
Skrátené úväzky sa u nás neuživia
Podobne to vlani bolo tiež s ponukou práce na dohodu. Tá klesla o tri percentá. Túto obľúbenú formu zamestnávania totiž vláda pre firmy výrazne znevýhodnila. Vo veľkej miere ju preto nahradila práca na kratší úväzok. Pri nej ľudia majú rovnaké práva a povinnosti ako klasický zamestnanec, len s tým rozdielom, že do mesiaca pracujú napríklad o polovicu menej. „Zavedením odvodov sa medzi nimi zotrel cenový rozdiel,“ hovorí šéf personálnej agentúry Proact People Peter Paška. Úplný zánik dohôd však u nás nehrozí. Na rozdiel od cudziny totiž Slováci nie sú zvyknutí pracovať na čiastočné úväzky. V zahraničí sa táto forma využíva napríklad na zamestnávanie upratovačiek, ale aj čašníkov či sekretárok. Typické sú pre ženy na materskej či v domácnosti. Napríklad vo Veľkej Británii dokonca existuje i takzvaná práca na zavolanie, keď má zamestnanec podpísanú klasickú pracovnú zmluvu na dobu určitú či neurčitú. Do práce ide vtedy, keď mu jeho šéf zavolá. „Využíva sa napríklad v McDonalde,“ hovorí prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Čiže práve v odvetví, kde u nás ľudia pracujú na dohodu.