Do majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji, ktoré malo prvýkrát hostiť Slovensko, zostávali necelé štyri roky. Napätie stúpalo. Celá krajina riešila dilemu, kde postaviť hlavný hokejový štadión. Otázka Košíc bola viac-menej vyriešená. Problémy robila hlavne Bratislava. Dohady o tom, kam napasovať hokejový stánok, nemali konca-kraja. Šachovanie a nejasnosti sa vtedy rozhodli využiť vo Zvolene. Predstavitelia tamojšej Technickej univerzity ponúkli, že šampionát by vedela prichýliť ich rozostavaná hala.
Megalomanská stavba bola vtedy už vyše päť rokov rozostavaná. Či šlo v prvom rade o snahu zbaviť sa nechceného daru alebo úprimnú snahu pritiahnuť športovú udalosť desaťročia na stredné Slovensko, sa asi nedozvieme. V každom prípade, výsledok je každému známy. Bratislava dostala predražený štadión a Zvolenu zostal nedokončený megalomanský projekt, ktorý si oprávnene zaslúži nálepku opacha. Ale poďme na začiatok, keď si vo Zvolene kreslili krajšie zajtrajšky.
Hlasovať za Realitnú opachu roka môžete tu
Všetko sa to začalo niekedy po voľbách v roku 1998. Vtedajší primátor Zvolena Vladimír Maňka (áno, ten, ktorého porazil v župných voľbách Marián Kotleba), si v rámci plánov ako zveľadiť svoje mesto naplánoval investície v rozsahu trištvrte miliardy slovenských korún. Že šlo o odvážne vyhliadky, netreba nejako dopodrobna rozoberať. Vo Zvolene si jednoducho kreslili dobu hojnosti a jednou z jej výkladných skríň mala byť aj nová športová hala. A nie hocijaká. Za 180 miliónov slovenských korún mala vyrásť multifunkčná hala pre rôzne športy od hádzanej, cez volejbal či basketbal. Nemalo však zostať len pri športe. Projekt mal mať aj spoločenské využitie. Hala s kapacitou vyše štyritisíc miest mala hostiť aj rôzne koncerty či spoločenské podujatia.