Ešte vlani chcel štát zakázať výkup kovov od ľudí. Nakoniec však ustúpil – po kritike, že by tým zlikvidoval množstvo firiem a pripravil o prácu stovky až tisícky ľudí. Teraz prichádza s iným riešením. Chce na predaj kovového odpadu zaviesť novú zrážkovú daň a prísnejšie pravidlá pri predaji.
V praxi by tak po novom mali všetci, ktorí zberniam kovy predávajú, mali dostávať o 19 percent menej než doteraz. A dosahy? Firmy znova varujú pred rušením prevádzok a prepúšťaním. „Je to nesystémový krok. Určite budeme musieť v takom prípade prepúšťať,“ hovorí konateľ trnavskej firmy Recyclo František Kostolanský. Daň totiž podľa neho odradí mnoho ľudí od toho, aby kov do zberní vôbec predávali. A oni tak potom prídu o svoj biznis.
Chcú obmedziť kriminalitu
Niektorí podnikatelia sú však vo svojich vyjadreniach ešte tvrdší. Majiteľ jednej z kovozberní z východného Slovenska, ktorý si neželá byť menovaný, ale HN majú meno v redakcii, tvrdí, že bude musieť prepustiť všetkých zamestnancov. V jeho prípade by išlo o takmer dve desiatky ľudí.
Odhaduje sa pritom, že štyri z piatich kilogramov šrotu vo výkupniach pochádzajú od nepodnikateľov. Teda práve od ľudí, ktorí majú dostávať po novom menej. Preto podľa šéfredaktora Odpady-portal. sk Radovana Kazdu možno očakávať zníženie obratu výkupní, ktoré budú čeliť veľkým ekonomickým problémom.
Ministerstvo životného prostredia novinky obhajuje s tým, že sa len snaží obmedziť nelegálnu činnosť a kriminalitu. Argumentujú pritom štatistikou, podľa ktorej až 80 percent materiálu vo výkupniach pochádza z trestnej činnosti. „Ide o kvalifikovaný hrubý odhad,“ tvrdí hovorca envirorezortu Maroš Stano. V roku 2011 vraj zlodeji len na farebných kovoch spôsobili škodu takmer 3,4 milióna eur.
S týmito číslami však polemizujú kovozberne. „Za trinásť rokov existencie našej firmy sa to stalo možno raz alebo dvakrát. Aj to išlo o bezvýznamné malé množstvo v porovnaní s približne päťtisíc tonami odpadov, ktoré spracujeme mesačne,“ hovorí obchodný riaditeľ firmy Adawaste Michal Adamča ml.
Už žiadna hotovosť
Ruka v ruke s novou daňou sa však sprísňujú aj pravidlá, za ktorých budú môcť byť predajcovia vyplácaní. Po novom by malo platiť – už žiadne peniaze na ruku, len na bankový účet. Časť ľudí, ktorí kovový odpad predávajú, však pochádza zo sociálne slabších vrstiev. A tí podľa Ľubomíra Drobného z Asociácie nezávislých spracovateľov druhotných surovín účty jednoducho nemajú.
Novinky môžu podľa podnikateľov v odpadovom hospodárstve priniesť ešte jedno negatívum – odlev kovošrotu do zahraničia. Najmä ľudia z obcí v blízkosti hraníc budú totiž motivovaní predávať kovy v susedných krajinách, kde za ne vďaka nižšej zrážkovej dani dostanú viac peňazí.
Ministerstvo financií navrhlo zavedenie 19-percentnej zrážkovej dane ako jedno z opatrení na zníženie deficitu v budúcom roku. Koľko peňazí by mohlo plynúť do štátnej kasy, však rezort ešte nevie.