Zamračenú panorámu tatranských štítov poriadne prefúklo. Okrem vetra sa o to postarali reči finančníka Igora Rattaja. O biznise Rakúšanov v ich lyžiarskych strediskách a o novom trende, keď ich Tatry Mountain Resorts (TMR) školí, ako sa to má robiť. „Bohužiaľ, biznis robia takým spôsobom, aby prežila daná oblasť, a nie tak, aby im to zarábalo,“ povedal pre HN Igor Rattaj.
Finančná skupina J&T pritom združila svoje voľnočasové aktivity pod hlavičkou TMR iba v roku 2009. Vtedy totiž ovládla prevádzkovateľa lyžiarskych stredísk v Starom Smokovci a Tatranskej Lomnici. Neskôr firma prekročila hranice Slovenska a expandovala do českého Špindlerovho Mlyna a poľského strediska Szczyrk. Vysokohorské aktivity tatranskej spoločnosti pritom Tatranci nevnímajú priateľsky ani pozitívne.
Prečítajte si aj: Tatry sú pre nich tesné. Muž od finančníkov z J&T odhalil plán, ako urobiť biznis v Alpách
Rozdielny prístup
Pri zmienke o výrokoch Igora Rattaja si Ivan Jurečka ťuká na čelo a hovorí, že finančníci museli padnúť na hlavu. „Do Rakúska by sa hlavne mali chodiť učiť, ako sa správať k prírode. Tam si domáci medzi seba nepustia nikoho, ani developera,“ vraví Ivan, ktorý pracuje v tirolskom stredisku Ischgl. Keď sa privatizovali Tatranské lanové dráhy, mesto Vysoké Tatry opciu nevyužilo, a tak si dnes domáci z biznisu svoju časť koláča neodkroja. Práve v biznis modeli stredísk vidí Jurečka zásadný rozdiel. Kým v Tatrách sa na zjazdovkách domáci dostanú iba k omrvinkám, v Alpách si Rakúšania medzi seba nikoho nepustia. „My tu nevlastníme takmer nič a v tom vidím najväčší problém. V Rakúsku miestni sami dajú dokopy kapitál a vybudujú celé stredisko od lanoviek až po bufety,“ vysvetľuje Ivan.
Vysoké Tatry sa za posledné roky začali výraznejšie zviditeľňovať. Jednou z akcií bol aj klip k pesničke Happy.
Veľké investície v Tatrách
Nezabudne však pripomenúť, že firma finančníkov priniesla do tatranských stredísk dynamiku a pracovné miesta. TMR totiž do Nízkych a Vysokých Tatier za posledné roky naliala stovky miliónov eur. Rakúsky plán sa mu však pozdáva viac. „Vedia, že na začiatok nezarobia skoro nič, ale dlhodobo z toho budú profitovať,“ dodáva Jurečka. V Tatrách finančníci iba naháňajú čas a cenovú latku nastavujú vysoko. TMR pritom z roka na rok zvyšuje výnosy i návštevnosť. V sezóne 2013/2014 utŕžila rekordných takmer 56 miliónov eur, sezónu predtým to bolo 52,5 milióna eur. Pomáha jej k tomu masívny marketing i premyslený vernostný programom. Ten lyžiarom umožňuje nakupovať skipasy za výrazne nižšie ceny.
Podhorie na okraji záujmu
Tatranci však tvrdia, že návštevníci z hôr odchádzajú nespokojní a s tým, že sa už nevrátia. Tvrdí to i majiteľ tatranského Ski múzea Vladimír Hubač. „Mnoho z nich po skúsenosti povie – nikdy viac. Strediská sú drahé, cena nie je adekvátna službám a vybaveniu. Ide o krátkodobé zisky,“ myslí si Hubač. Doplácať má na to podhorie. Pred rokom prešlo bránami múzea približne 12-tisíc ľudí, počas tohtoročnej zimy klesla návštevnosť i tržby o 20 percent. Horské strediská TMR spoločne s akvaparkom Tatralandia si však dlhodobo držia vysoké čísla, ich návštevnosť sa šplhá k 1,5 milióna turistov. Preplnené parkoviská pod zjazdovkami v zime však necítiť v centre Tatranskej Lomnice. „Parkoviská pod lanovkami majú preplnené, ale centrum býva úplne prázdne. Živú dušu nestretnete,“ hovorí Ján Lehotský.
Pomôcť by mohli obchody
Rozprúdiť život v osade by mohla zlatá ulička. Projekt Lomnického korza z pera TMR, popradského Aquacity a developerskej skupiny Esin Group za 50 miliónov eur, však nateraz spí. Nové korzo s obchodmi by František Bajtoš uvítal. „Niekedy sa do Lomnice chodilo za nákupmi. Do Tuzexu boli ľudia ochotní cestovať desiatky kilometrov,“ povedal Bajtoš. Firme vyčíta nedokončené zjazdovky a ohlasovanie nových investícií v rýchlom slede. Najnovšie chcú finančníci potiahnuť lanovku z Hrebienka na Skalnaté pleso. Nad týmto nápadom Ján Lehotský rezignovane mávne rukou:„Katastrofa pre Tatry, čo im všetko dovolia. Žijem tu od detstva, ale najradšej by som hneď zutekal.“