Na podanie žiadosti o eurofondy majú poľnohospodári presne určené lehoty, ktoré nemôžu premeškať. S jej vyhodnotením sa však úrady neponáhľajú, a tak môžu farmári len čakať so založenými rukami. „Je to už pomaly rok, kedy boli žiadosti podané a ešte stále nevieme výsledok. Ovocinári to nevydržia. Ak sa vyplatia neskoro, tak skrachujeme. Mám také avíza, že niektorí končia, znižujú stav ľudí, nemôžu ošetrovať sady. Sčasti viem pochopiť tú byrokratickú agendu, ale aj tak to trvá neprimerane dlho,“ opisuje problémy s meškajúcimi eurofondmi Marián Varga, prezident Ovocinárskej únie.
Čakanie na peniaze
Ak teda niekto ráta s kľúčovým projektom z eurofondov, jeho neskoré zamietnutie môže viesť až k likvidácii. Keď už je projekt schválený, ďalší boj nastáva s vyplatením peňazí. „Financií je menej ako projektov, takže nastáva pretlak. Firmy čakajú pol roka až rok, kým dôjde k vyplateniu. Keďže si na spolufinancovanie musíme požičať od banky, za to obdobie sa nám zvyšujú úroky a potom rastie aj celkové finančné zaťaženie projektu,“ opisuje František Prochászka z ovocnej farmy Bioplant.
Najhoršie je na tom najmä živočíšna a špeciálna rastlinná výroba. Pri nej poľnohospodári idú pri čerpaní eurofondov do najväčšej neistoty, hovorí Miroslav Lopata zo spoločnosti Premier Consulting EU, ktorá farmárom pomáha so žiadosťami o dotácie. „Eurofondové investície je takmer nemožné relevantne naplánovať, keďže žiadatelia nevedia s akými podmienkami budú výzvy vyhlásené, nevedia ako dlho bude trvať schvaľovanie a nevedia odhadnúť, či vôbec majú projekty šancu získať podporu,“ dodáva Lopata.
Kde je problém
Nikto totiž nereguluje, ako rýchlo musí ministerstvo projekty schváliť, ani ako rýchlo únia posiela peniaze. „Sú to veľmi trefné body, ktoré by potrebovali jasnú reguláciu, aby boli tie pravidlá rozdané ešte predtým, ako sa začne hrať. Mohla by to byť napríklad vyhláška alebo nariadenie, ktorá by platobnej agentúre určovala čas na vyplatenie,“ hovorí Daniel Lešinský z monitorovacieho výboru pre program rozvoja vidieka, ktorý má za úlohu jeho chod kontrolovať.
Za prerozdeľovanie a vyhodnocovanie fondov sú zodpovedné slovenské orgány, konkrétne rezort pôdohospodárstva. Je len na ňom, ako efektívne budú projekty riadené a či pri nich bude dodržaná legislatíva EÚ. Ministerstvo pôdohospodárstva sa do uzávierky novín napriek opakovaným výzvam nevyjadrilo.
Na druhej strane, naši poľnohospodári ďakujú za rozvoj aj eurofondom. Slovenskí farmári dostali od Európskej únie za roky 2005 až 2013 štyri a pol miliardy eur na rozvoj. Za ten čas sa zvýšil poľnohospodársky vývoz, farmy sa zväčšili o 255 percent a tak sme sa stali najdynamickejšou krajinou v celej Európskej únii.
