Slovensko je iba jednou z troch krajín Únie, kde dnes prebieha výstavba novej jadrovej elektrárne. S podobným megaprojektom, ako sú naše Mochovce, sa pasujú iba Fíni a Francúzi. „Súčasný vývoj veľkoobchodných cien elektriny nepraje rozsiahlym miliónovým investičným rozhodnutiam, ako je výstavba novej atómovej elektrárne,“ myslí si šéfredaktorka portálu energia.sk Lenka Ferenčáková.
Dostavba mešká, cena stúpa
Scenár dostavby atómok v Európe je pritom rovnaký. Pripomína skôr nekonečný príbeh a nabaľuje na seba milióny eur navyše. Príkladom toho je aj dostavba tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Podľa posledných schválených čísel nás má atómka vyjsť na 4,6 miliardy eur – čo je viac ako dvojnásobok oproti pôvodným odhadom. A ani toto číslo nie je konečné. Podľa informácií HN sa mal rozpočet nafúknuť o ďalších 500 miliónov eur a presiahnuť tak päť miliárd.
No rovnako sú na tom aj ďalšie projekty. Napríklad jadrovka vo francúzskom Flamanville je dnes takmer o sedem miliárd eur drahšia, než sa pôvodne očakávalo. A rozpočet na dostavbu atómky vo fínskom Olkiluoto sa takmer strojnásobil. Konzorciá, ktoré sú za dostavbu zodpovedné, zhodne tvrdia, že sa pod to podpísali najmä sprísnené bezpečnostné pravidlá po jadrovej havárii vo Fukušime. A keďže sa stále odsúvajú aj termíny na ich dostavbu, ich cena sa zvyšuje aj z tohto dôvodu.
Rusi majú veľké plány
Odborníci sa však zhodujú, že „jadro“ do energetického mixu patrí. A to aj napriek tomu, že Únia dnes tlačí na zvyšovanie podielu výroby elektriny zo zelenej energie. „Ide predovšetkým o bezuhlíkový a stabilný zdroj elektriny s očakávanou životnosťou 30 – 40 rokov,“ vymenúva niektoré pozitíva atómok analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida.
Aj preto atómky nie sú na ústupe – už teraz sa plánujú ďalšie. Príkladom je Veľká Británia, ktorá chce spustiť výstavbu novej atómky Hickley Point C – a to aj napriek brexitu a vývoju na trhu s energiami, pripomína analytik Inštitútu pre energetickú bezpečnosť Peter Marčan. Rovnako sa na nové jadrové zdroje vo veľkom pripravujú aj Rusi. V auguste kremeľská vláda rozhodla, že chce do roku 2030 postaviť až 11 nových jadrových reaktorov. K tým je potrebné pripočítať aj ďalších osem reaktorov, ktoré sú dnes vo výstavbe. Ďalšiu elektráreň Ostrovets neďaleko litovských hraníc dostavujú Bielorusi.
