Vedia, aké to je postaviť podnik na nohy. A to napriek tomu, že biznis prevzali po svojich rodičoch. V roku 2007 totiž rodinnej firme Agrokarpaty Plavnica odskočil po štyroch rokoch úzkej spolupráce kľúčový odberateľ zo susedného Česka. So sebou si značka Apotheke vzala nielen receptúry čajov, skúsenosti s ich výrobou či logo, ale aj 60 percent odbytu producenta bylinných čajov zo severovýchodu Slovenska. „Stáli sme pred veľkým problémom, obraty nám výrazne klesli. Navyše sme vtedy slovenský trh vôbec neriešili. Vyplynulo z toho pre nás však ponaučenie. Kompletne sme zmenili obchodný model spoločnosti a znova sme sa rozbehli,“ hovorí pre HN konateľka spoločnosti Agrokarpaty Plavnica Helena Petrusová, ktorá sa stará o obchod a marketing. Východisková situácia bola pritom pre jedného z najväčších pestovateľov liečivých rastlín v Európe príliš komplikovaná. Konkurenti ako Klember, Baliarne obchodu Poprad a Herbex si totiž tuzemský trh s čajmi dávno pred tým medzi sebou rozdelili. Podnikateľom spoza Starej Ľubovne sa však reštart biznisu podaril. Na Zamagurí a v Pieninách firma v súčasnosti pestuje liečivé rastliny spolu s inými poľnohospodárskymi plodinami na ploche okolo 360 hektárov, za rok vyprodukuje viac ako 1,5 milióna čajov a jej medziročne stúpajúce tržby dosiahli vlani rekordnú výšku 1,63 milióna eur. Pestovanie na lúkach a zber bylín vo voľnej prírode pritom dáva stabilne prácu vyše päťdesiatke ľudí. V čase vrcholiacej sezóny sa ich počet nafúkne o ďalších 50 brigádnikov.
S bio kvalitou predbehli dobu
Za vznikom firmy v roku 1993 pritom stála záľuba v pestovaní liečivých bylín. Ešte počas socializmu totiž v Plavnici liečivé rastliny pestovala vtedajšia Slovakofarma Hlohovec, po príchode Nežnej revolúcie však jej výroba padla a s ňou i pridružená výroba na družstve. Opätovne ju však naštartoval otec Heleny Petrusovej – agronóm Mikuláš Bobuľský a v okolí obcí Plaveč a Plavnica sa preto, okrem iného, pustili i do pestovania byliniek a výroby čajov. „Od začiatku produkujeme čaje v bio kvalite, v tomto sme predbehli dobu. Neprifarbujeme ich ani nedochucujeme. Pri tvorbe receptúr spolupracujeme aj s odborníkmi z univerzít, prinášame preto originálne a špecifické čaje. Produkty nekopírujeme,“ vysvetľuje Petrusová. Medzi ne patrí napríklad poľovnícky čaj, s ktorým Agrokarpaty prišli na trh iba nedávno. Dopytom v biosegmente vie pritom dramaticky zakývať článok v ženskom magazíne či odporúčanie známych lekárov. Na úpätí Levočských vrchov pritom pestujú byliny ekologicky už okolo šestnásť rokov, keďže ich nestriekajú herbicídmi. Na trhu totiž neexistoval prípravok určený na ošetrenie rastlín a tak si museli poradiť po svojom. Unikátne bylinné čaje im pritom získali prominentného zákazníka. Na odporúčanie univerzity z Užhorodu sa fytočaj slovenskej firmy Agrokarpaty, ktorý pomáha pri vyplavovaní jedovatých látok z tela, dostal až k bývalému ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Juščenkovi. Stalo sa tak po jeho otrávení dioxínom, Slováci mu vtedy poslali 200 balíčkov čaju.
Široká produktová základňa
Aktuálne firma disponuje 15 certifikovanými produktmi so značkou bio. S novorozbehnutou výrobou silíc z rumančeka zase Agrokarpaty cielia na kozmetický a farmaceutický priemysel. Popri tradičných poľnohospodárskych produktoch vyrábajú i výživové doplnky – proti páleniu záhy a na regeneráciu pečeňových buniek. Dlhé farebné lány kvetov, ako napríklad unikátny 40-hektárový pás rumančeka, závidia Zamagurčanom natoľko, že ich už chceli i kúpiť. Ponuka prišla od rakúskeho výrobcu prémiových bio čajov, čajových zmesí, byliniek a korenín. Rakúšania síce nepochodili, ale slovenské bylinky sa k nim v prípade nadprodukcie vždy dostanú. Agrokarpaty pritom v súčasnosti majú až okolo 800 odberateľov, okrem lekární a siete obchodov Coop Jednota dodávajú ešte do reťazcov CBA a Billa, i do malých obchodov zdravej výživy po celom Slovensku. „Snažíme sa nestáť na jednej nohe. V ponuke máme viac ako 300 druhov balených a sypaných čajov,“ spresňuje Petrusová.
V pláne najväčšia investícia firmy
Kým v čase založenia mala spoločnosť Agrokarpaty šesť zakladajúcich členov, s príchodom milénia vo firme ostali už iba traja – Mikuláš Bobuľský, Miroslav Geryk a Štefan Vančo. Po odchode strategického obchodného partnera z Česka a s nástupom finančnej krízy sa riadenia firmy chytili ich deti – Helena Petrusová, Jaroslav Geryk a Peter Vančo. Vstup novej generácie do podnikania však prišiel plynulo a postupne. Deti zakladateľov top slovenského výrobcu bylinných čajov si pritom prešli v podniku viacerými pozíciami. Jaroslav Geryk, ktorý má na starosti mechanizáciu, v nej pracoval od začiatku. Ostatní sa zapojili po roku 2000. Pomáhali, kde bolo treba. Peter Vančo dnes dohliada hlavne na pestovanie bylín. Investície pritom spoločnosť ťahá výlučne z vlastných zdrojov. Najnovšie si rastúca produkcia vyžaduje expanziu výrobných priestorov. Situáciu manažmentu pritom komplikuje roztrúsenosť prevádzok, ktoré stoja na štyroch miestach – v Šambrone, Hromoši, Plavnici a Plavči. V pláne je preto konsolidácia nákladov na logistiku a posťahovanie aktivít do Plavnice. Agrokarpaty tak rozbiehajú stavbu novej haly na rezanie a miešanie za približne 350-tisíc eur, čo je historicky najvyššia investícia podniku. Časť zo stavebných prác si pritom zrealizujú vo vlastnej réžii.
Kto je kto vo firme
Helena Petrusová – konateľka Agrokarpaty Plavnica, dcéra spolumajiteľa a zakladateľa firmy Mikuláša Bobuľského, vo firme má na starosti obchod a marketing
Jaroslav Geryk – konateľ Agrokarpaty Plavnica, syn spolumajiteľa a zakladateľa firmy Miroslava Geryka, vo firme má na starosti mechanizáciu
Peter Vančo – konateľ Agrokarpaty Plavnica, syn spolumajiteľa a zakladateľa firmy Štefana Vanča, vo firme má na starosti pestovanie bylín
Dva pohľady na jednu situáciu
Helena Petrusová (dcéra spolumajiteľa a zakladateľa firmy Mikuláša Bobuľského)
Dostanete ponuku na odkúpenie firmy, ktorá je veľmi lukratívna. Ako odpoviete?
„V minulosti už taká ponuka bola, ale absolútne som ju neriešila. Kolega sa ma zo žartu spýtal, koľko by dali. Ja som sa na cenu však nepýtala. Rozbehnutý biznis našich rodičov by som nepredala, znegovala by som tým celú myšlienku svojho otca. Práca nás napĺňa a nabíja pozitívnou energiou. Vo firme zamestnávame nielen seba, ale aj svoju rodinu. Máme zároveň deti, ktoré raz možno budú po nás pokračovať.“
Zistíte, že vám vypadol kľúčový odberateľ. Ako zareagujete?
„Snažíme sa nemať jedného strategického odberateľa, ale ideme cestou viacerých menších zákazníkov. Naše podnikanie nestojí na jednej nohe, okrem pestovania liečivých bylín a výroby čajov sa venujeme i výrobe silíc z rumančeka, pestujeme zemiaky či pšenicu. Medzi našich odberateľov patria lekárenské distribučné siete, dodávame do reťazcov ako COOP Jednota, Billa a CBA, ako aj do kamenných obchodov, ktoré nám tvoria 38 až 40 percent odbytu. Snažíme sa teda čo najviac diverzifikovať.“
Zistíte, že konkurenčná firma „skopírovala“ váš produkt a vydáva ho za svoj. Čo urobíte?
„V roku 2003 sme rozbehli spoluprácu s českou rodinnou firmou stojacou za značkou Apotheke, ktorej sme dodávali až 60 percent našej produkcie. Slovenský trh sme preto vôbec neriešili. Dostali sme sa však do veľkých problémov, keď od nás tento partner doslova z večera do rána odišiel. Odpozeral pritom od nás know-how týkajúce sa receptúr, procesu výroby a dokonca i logo, ktoré sme nemali patentované. Trvalo istý čas, kým sa náš vlak znova rozbehol. Berieme to však tak, že to bola naša chyba. S predstaviteľmi českej firmy sa dodnes stretávame, a to aj obchodne. Berieme to ako súčasť života.“
Jaroslav Geryk (syn spolumajiteľa a zakladateľa firmy Miroslava Geryka)
Dostanete ponuku na odkúpenie firmy, ktorá je veľmi lukratívny. Ako odpoviete?
„V žiadnom prípade by som podiel vo firme nepredával. Máme veľmi šikovný a mladý manažérsky tím, ktorý vie držať pokope a vždy firmu potiahne dopredu.“
Zistíte, že vám vypadol kľúčový odberateľ. Ako zareagujete?
„Naši zákazníci sa neustále menia, obchody totiž vznikajú a zanikajú. Nikdy to nebolo o jednom odberateľovi, ktorý by od nás nakupoval päť alebo desať rokov. Nie je to teda o tom, žeby nás jeden odberateľ položil. Ak by k takej situácii však došlo, museli by sme si sadnúť a osloviť ďalších obchodníkov, aby sme výpadok nahradili.“
Zistíte, že konkurenčná firma „skopírovala“ váš produkt a vydáva ho za svoj. Čo urobíte?
„Ak by sme to nemali podchytené patentovo, nespravili by sme s tým nič. Dnes sa dá ísť na súd s množstvom vecí, ale či by sme tým niečo vyriešili, ťažko povedať. Bez patentovej ochrany by sme uspeli len veľmi ťažko.“
Dotazník
Peter Vančo pre HN:
Váš najšialenejší nápad v podnikaní?
„Ísť podnikať (smiech). My sme však taký problém nemali, lebo sme sa vo firme rovno zamestnali. Podnikanie však nechcem hodnotiť ako šialený nápad. Veľa vecí sa zváži, spraví sa analýza. Do prázdna sa šliapnuť nesnažíme, ale Ameriku na Slovensku asi ťažko objavíme.“
Najväčší úspech v podnikaní?
„Myslím si, že nejde ani o to, nájsť nejaké know-how, ale udržať v dnešnej dobe zamestnanosť, a to na východnom Slovensku a najmä v týchto našich lokalitách. Za úspech považujem to, že neprepúšťame. Ja od života viac nechcem.“
Ako najlepšie relaxujete?
„Jednoznačne v prírode. Mám ju rád, trávim v nej najviac času, keď sa dá, a potom, samozrejme, s rodinou.“
Koľko hodín denne pracujete?
„V lete pracujem trocha viac, lebo sa robí nepretržite celých 24 hodín, takže na telefóne som nonstop. V zime je to jednoduchšie, ale zhruba 12 hodín som k dispozícii.“
Čo vás v podnikaní najviac obmedzuje?
„Odvodové zaťaženie a byrokracia na Slovensku. Tá nás ubíja v každom jednom sektore.“