Ficova vláda schválila nariadenie, podľa ktorého minimálna mzda od nového roka vzrastie o 30 eur na 435 eur. Rezort hospodárstva si od tohto kroku sľubuje pozitívny vplyv na jednotlivcov s minimálnou mzdou a na rodičov, pokiaľ jeden z nich pracuje.
Čo na tento krok hovoria odborníci? Myslia si, že ide o správny krok zo strany vlády?
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky: "Mám problém so samotnou existenciou minimálnej mzdy. V kapitalizme a trhovej ekonomike nemá tento inštitút čo robiť. Len škodí pracovnému trhu a sťažuje ľuďom nájdenie práce. Potvrdilo sa to aj po nedávnom zavedení minimálnej mzdy v Nemecku. Mzda ako cena práce by mala byť stanovovaná na základe dopytu a ponuky teda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, štát by do toho nemal čo vstupovať.
Je nesprávne, aby boli legislatívou stanovované akékoľvek minimálne alebo maximálne ceny. To sme tu mali už 40 rokov a nefungovalo to. Zdalo by sa niekomu normálne, aby existovala minimálna (a pravidelne sa zvyšujúca) minimálna cena chleba, potravín, či akýchkoľvek iných produktov a služieb? Alebo minimálna cena kapitálu (teda minimálny úrok)?"
Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Minimálna mzda nemá žiadnu ekonomickú logiku. Je výborná iba v jednej veci – ako vládne PR. Avšak ľudia, ktorí sa z rastu minimálnej mzdy tešia, sa dlho tešiť nemusia. Zvýšené náklady podnikateľov ich budú tlačiť k ťažkým rozhodnutiam. Pokiaľ ich zamestnanci nemajú vysokú pridanú hodnotu, časť z nich prepustia, alebo nahradia strojmi. Práve náhrada nízko produktívnych ľudí strojmi sa v budúcnosti stane veľmi aktuálnou. V USA to ten rok pocítili zamestnanci mnohých fastfoodových prevádzok. V konečnom dôsledku tak zvýšenie minimálnej mzdy spraví iba jedno – zvýši nezamestnanosť."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Nie som fanúšikom minimálnej mzdy na celonárodnej úrovni. A to z toho dôvodu, že sú sektory a regióny, v ktorých firmy hospodária s minimálnymi maržami a vyššia minimálna mzda ich prinúti zvýšiť ceny a keď nimi niektoré spoločnosti nebudú schopné konkurovať, tak ich vytlačí z trhu (resp. niektoré ich aktivity). Lepšie riešenie je stanovať min. mzdu na nižších úrovniach, t.j. pre regióny, či sektory, ako to robia v Škandinávii.
Na druhej strane je potrebné povedať, že toto zvýšenie by z makro-pohľadu nemalo mať na celkovú zamestnanosť citeľnejší dopad - Slovensko je pri pomere miezd k HDP ako aj pre pomere minimálnej mzdy k priemernej/mediánovej mzde na chvoste rebríčka EÚ. Väčším problémom ako minimálna mzda (aj po zvýšení) je z môjho pohľadu flexibilita trhu práce. Pri nej sa Slovensko umiestňuje na chvoste v medzinárodných porovnaniach, pri pomere miezd k produktivite je na tom naopak dobre."
Matúš Pošvanc, riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka: "Nie. Avšak je pravdepodobné, že veľká časť obyvateľov si myslí, že jej zvýšenie je pre spoločnosť ideálne. Majú pocit, že inak by zamestnávatelia mzdu nezvyšovali a že je šťastie, že máme vládu, ktorá to presadzuje. Je to však omyl. Určité, aj keď malé percento ľudí, však minimálna mzda vytláča z trhu práce a zvyšuje náklady práce pre zamestnávateľov. Bez tohto inštitútu by sme určite ako spoločnosť prežili a nič by sa nestalo. Minimálna mzda je len obyčajné politikárčenie."
Boris Tomčiak, investičný manažér Finlord: "Zvýšenie minimálnej mzdy pomôže predovšetkým nízkopríjmovým skupinám zamestnancov. MInimálnu mzdu poberá približne 5 % zamestnancov. Toto rozhodnutie by mohlo na trh práce prilákať ďalších ľudí, ktorý doteraz boli radšej na sociálnych dávkach. Zamestnávatelia síce nemajú radi zvyšovanie minimálnych miezd, ale vzhľadom k silnému ekonomickému rozmachu na Slovensku sa ich toto zdraženie ceny práce dotkne len minimálne.
Keď sa u 5 % zamestnancov zvýši mzdový náklad o 10 %, tak celkový náklad na mzdy v ekonomika vzrastie o 0,5 %. To je dokonca výrazne menej oproti rastu HDP Slovenska. U vlády, ktorá má sociálne zameranie, sa jedná o pochopiteľné rozhodnutie."
Jan Jursa, analytik Capital Markets : "Zvýšenie minimálnej mzdy podľa mňa dobrým krokom nie je. Vláda sa snaží zlepšiť ekonomickú situáciu slabších sociálnych skupín, no skôr dosiahne opak. Vyššia minimálna mzda môže viesť niektorých zamestnávateľov k tomu, že budú musieť niektoré pracovné miesta zrušiť, keďže ich nedokážu finančne „utiahnuť“. Aj keď zmena o 30€ je relatívne malá, niektorým zamestnávateľom môže zavariť, a z dlhodobého hľadiska toto zvyšovanie môže mať takýto negatívny efekt.
Ak si zamestnávateľ pracovné miesto nebude môcť dovoliť, buď ho zruší – a doteraz zamestnaný človek príde o svoje pracovné miesto, poprípade ho zamestná zamestnávateľ na čierno, alebo nejakú formu dohody, čo zase pripraví štát o dane a podporuje rast šedej ekonomiky. Prirodzenejšie je pre ekonomiku mať nízku minimálnu mzdu až ju ideálne nemať, ako majú mnohé severské štáty. Lepšou alternatívou sú kolektívne dohody v rámci sektorov, kde sa dohodnú zamestnávatelia a odbory. Týmto spôsobom je dosiahnutá konkrétnejšia, lepšia a „informovanejšia“ dohoda."
Richard Koza, investičný poradca: "Osobne považujem akékoľvek administratívne kroky, ktorými vlády stanovujú minimálnu hranicu mzdy, za nevhodný krok. Celkovo v EÚ prevláda veľmi vysoká miera zásahov do podnikania a obmedzovania podnikateľského prostredia. Je tiež veľká byrokracia. To všetko je pre podnikanie brzdou. V tomto smere Európa zaostáva a bude zaostávať. Regulácia, viac obmedzení a zákonov nie je cesta k lepšej Európe."
Miloš Hofreiter, analytik finančného trhu, Ritro Invests: "Kategorické posúdenie správnosti, resp. nesprávnosti rastu minimálnej mzdy by som prenechal politikom. Z odborného pohľadu je potrebné zasadiť tento krok do celkového kontextu. Pri zohľadnení súvisiaceho nárastu odvodov by celkové minimálne náklady práce pre zamestnávateľov mali vzrásť o približne 9%, čo je vysoko nad tempom rastu produktivity práce na Slovensku v posledných rokoch.
Z tohto uhla pohľadu by uvedené zvýšenie minimálnej mzdy mohlo zhoršiť medzinárodnú konkurencieschopnosť slovenských firiem a tým pádom ohroziť existujúce, či potenciálne pracovné miesta. Z dostupných štatistík však vyplýva, že rast minimálnej mzdy by mal priamo ovplyvniť mzdové náklady len 5 až 10% všetkých zamestnancov.
V rámci krajín V4 sú priemerné celkové hodinové náklady práce v eurách na Slovensku najvyššie už v súčasnosti a po zvýšení minimálnej mzdy ešte mierne vzrastú. Slovenskí zamestnanci však zároveň dosahujú aj najvyššiu produktivitu práce v rámci V4, preto priame náklady práce v našej krajine by som nevnímal ako štrukturálny problém, či konkurenčnú nevýhodu. Navyše, pomer minimálnej a priemernej mzdy sa na Slovensku stále pohybuje pod priemerom EÚ. Oveľa väčšou záťažou pre podnikateľov sú zrejme vysoké ceny energií, časté zmeny legislatívy a nízka vymožiteľnosť práva."
O minimálnej mzde sme sa v polovici septembra rozprávali so šéfom OZ KOVO Emilom Machynom.