Nešťastná náhoda ich postavila pred hotovú vec. Keď známy popradský mäsiar Štefan Knižka náhle vo svojich 69 rokoch opustil rodinu i remeslo, jeho vnuci Rastislav a Branislav Neupauerovci nemali veľa času na premýšľanie. Chytili sa teda biznisu po dedovi a od roku 1998 pokračujú vo výrobe povestných Knižkových klobás. Tradíciu firmy Mäsovýroba Štefan Knižka ťahá už tretia generácia rodiny známeho mäsiara.
Vyhľadávaná značka dosahuje ročne tržby asi 1,5 milióna eur a v obci Hranovnica neďaleko Popradu dáva prácu 30 ľuďom. „Posledné roky si držíme rovnaký objem výroby, väčší ani nechceme. Posúvame však hranice kvality a našej tradičnej remeselnej výroby, aby výstupy boli čoraz kvalitnejšie. Nie je kam ponáhľať sa, zisky dávame do splátok úverov a na nové investície,“ hovorí pre HN spolumajiteľ a konateľ spoločnosti Mäsovýroba Štefan Knižka.
Firma sa totiž vezie na vlne odklonu chutí od masovej veľkoprodukcie k ručnej práci založenej na poctivých receptúrach. Mäsiar Štefan Knižka spod Vysokých Tatier rozbehol výrobu vlastných klobás tesne po Nežnej revolúcii. Špeciality vyúdené na studenom dyme z bukových polien predával najprv v malej predajni v Poprade.
Vybral sa do sveta za remeslom
Jeho príbeh sa však začal písať v rodnom Telgárte. Ako mladík si pred príchodom druhej svetovej vojny obul túlavé topánky a vybral sa za remeslom do sveta. Za údenára sa Štefan vyučil u mäsiara Radníčka v Starej Turej a okľukou sa cez Prahu vrátil domov k vychýrenému popradskému mäsiarovi Liptákovi. Okrem údenia robil všetky mäsiarske práce. Neskôr pracoval v štátnom mäsokombináte vo Svite i v mäsiarstve v Poprade.
Po páde režimu mal síce už 62 rokov a bol na penzii, ale doma dlho neobsedel. Najprv si otvoril mäsový pult v predajni potravín. Po dvoch rokoch postavil na dvore svojho rodinného domu v Poprade-Veľkej udiareň a garáž prestaval na malú výrobňu. Domáce produkty šli na dračku. Zakladateľ firmy síce už nežije, ale jeho klobásy, údené mäsá, slaniny či tlačenky stále ležia na pultoch. Obsahujú iba čisté mäso, bez náhrad z múky, sóje, škrobu, pomletých chrupaviek či kože.
Pre expanziu rodina založila domy
Keď v roku 1998 starý otec zomrel, bratia vo veku 25 a 23 rokov prevzali podnik. Starší Rasťo vtedy študoval na ekonomickej fakulte a mladší Braňo fotografiu. Biznis im však narúšal príchod veľkých reťazcov do regiónu. Každá pobočka znižovala rodinnej firme tržby, zákazníkov totiž ubúdalo.
Reakcia musela byť jednoduchá a rázna. Bratia kúpili auto a tovar rozvážali malým obchodníkom a reštauráciám. Nástup obchodných sietí nielenže prežili, ale trh si žiadal expanziu ich produkcie. Banky na úver vo výške takmer 167-tisíc eur presvedčili riskantnými zárukami na dva rodinné domy. Firma sa tak v roku 2005 presťahovala do dedinky Hranovnica do nových výrobných priestorov v nákupnom stredisku.
Mesačnú produkciu však bratia Neupauerovci museli z dovtedajších 11 ton viac ako zdvojnásobiť. Opäť preto hľadali nových zákazníkov a rozširovali produktové portfólio – z 12 na 30 druhov mäsových výrobkov. K farmárskemu obchodu v Poprade pridali ďalší v Žiline, ktorý však medzičasom zatvorili. Ale rozvoj ich podnikateľských aktivít tým neutrpel.
„Plánujeme výrobu limitovaných sérií výrobkov z mäsa z vlastného dvora, ktorá bude založená na chove lokálnych plemien hovädzieho dobytka a ošípaných,“ vraví druhý z majiteľov firmy Branislav Neupauer. Ponuku tak časom rozšíria i mäsá v skle či nefalšované paštéty.
Veľkým reťazcom sa vyhýbajú
Väčšina slovenských mäsiarskych podnikov je vybavená modernými technológiami. Vstup do Európy totiž so sebou priniesol množstvo požiadaviek. Pre ne sa producenti mäsa chtiac-nechtiac zadlžovali. Keď začali trh obsadzovať zahraničné obchodné reťazce, od mäsiarov si pýtali čo najlacnejšie výrobky. Pásy v mäsokombinátoch to dokážu, ale pri domácich produktoch vyrobených tradičnými metódami to znamená o 20 až 30 percent vyššie ceny.
„Zákazníci akceptujú vyššie ceny za kvalitnejšie mäsové výrobky. My vyrábame prevažne zo slovenského mäsa, ktoré spracúvame tradičným spôsobom. A na chuti našich výrobkov to je aj cítiť. Poctivé údenie na bukovom dreve sa v priemyselných komorách nahradiť nedá,“ dodáva Rastislav Neupauer.
Firma rastie napriek tomu, že do najväčších sietí na Slovensku nedodáva. Mäsovýroba Štefan Knižka však spolupracuje s menšími reťazcami ako Sintra-Zdroj, Koruna, Coop Jednota či Terno. Zásobuje i farmárske obchody od Bratislavy až po Košice.
„Vo veľkých sieťach nie sme. Dostali sme síce dve ponuky, ale odmietli sme. Naše výrobky musia byť tam, kde to zákazníci od nás očakávajú a my naozaj nie sme firma zameraná na veľké objemy a nízku cenu,“ vysvetľuje Branislav.
Špeciality s menom ich deda jedávajú hostia v tatranských hoteloch, v bufetoch, reštauráciách i školských jedálňach. Firma sa zviditeľňuje i pojazdným stánkom Knižkov Hot-Dog, s ktorým kočuje po slovenských festivaloch a jarmokoch.