Chcú nájsť uplatnenie v technologickej brandži i službách. Prekaziť im ho môže nepriateľská politika Donalda Trumpa k vízam. Nastupujúci prezident tvrdí, že sa udeľujú nečestne a že cudzinci berú prácu Američanom.
Spojené štáty ako mnoho ďalších krajín trápi nedostatok kvalifikovaných robotníkov. A India je jednou z kľúčových krajín, odkiaľ tieto sily čerpajú. Indovia sú dôležitou žilou pre americké firmy a indické pobočky outsourcingových spoločností, ktoré partnerom z USA zaisťujú externé práce: riadenie call centier, IT alebo softvérové služby.
Nepriateľské USA?
Na tomto biznise v minulosti vyrástlo niekoľko indických spoločností, predovšetkým Tata Consultancy Services a Infosys. Zamestnávajú stovky tisíc ľudí a z Indie urobili svetového lídra v outsourcingu s pobočkami v mnohých krajinách.
Najdôležitejšie sú práve USA, krajina, ktorá sa na čele s Trumpom môže stať voči imigrantom nepriateľská. "Budem požadovať, aby ministerstvo práce preverilo zneužívanie vízových programov, ktoré berú prácu Američanom," uviedol Trump počas minuloročnej kampane.
Rozhoduje žreb
Na začiatku januára potom republikán Darrell Issa, ktorý patrí medzi Trumpová verných, potvrdil úmysel sprísniť udeľovanie víz H-1B. Tie využívajú vo veľkej miere práve Indovia mieriaci do amerických IT firiem ako Microsoft či Intel a taktiež do pobočiek indických firiem na americkej pôde.
Vlani americké úrady rozdali 85-tisíc víz H-1B, počet žiadostí bol takmer 240-tisíc. O šťastlivcov, ktorí ich získajú, pritom rozhoduje žreb. Problém však údajne je, že niektoré firmy o miesta bojujú nečestne a posielajú viac žiadostí na rovnakého zamestnanca, hoci to zákon zakazuje.
Ako v decembri uviedol americký magazín Forbes, ministerstvo práce už pred Trumpovou kritikou údajné nečisté praktiky indických firiem ako Infosys a Tata Consultancy Services skúmalo. Dôkazy proti nim sa však nenašli.
Menšie zisky
Sprísnenie vízovej politiky by skrátilo zisky indickým outsourcingovým firmám v USA, ale aj ich americkým partnerom využívajúcim ich lacnejšie služby.
"V závislosti od charakteru politiky to na spoločnosti, ako je tá naša, môže mať nejaký vplyv. Budeme sa s tým musieť vysporiadať," povedal denníku The Wall Street Journal riaditeľ spoločnosti Infosys Vishal Sikka. Pripustil, že by firma v Amerike musela zaloviť na miestnom pracovnom trhu. Je zrejmé, že by tiež musela pridať aj na mzdách.
"Dúfame, že to nejako zvládneme," uviedol Shivendra Singh z indickej firmy Nasscom, ktorá však krátko po Trumpovom zvolení znížila predpokladané hospodárske výsledky pre tento rok.
Podľa The Wall Street Journal mamutí outsourcingový priemysel Indie dosahuje hodnotu 108 miliárd dolárov, teda vyše 100 miliárd eur.
Automobilky pod tlakom
Trump rád verbálne strieľa do domácich priemyselných firiem, ktoré zásobujú americký trh, ale vyrábajú v lacnejších krajinách, najmä v Mexiku. Na pretras sa už dostali automobilky Ford a General Motors. Trump, ktorý nastúpil do úradu, pohrozil zavedením vysokých ciel.
Na paškál si zobral aj zahraničných výrobcov. Menovite Toyotu, najnovšie vydesil tiež nemeckú BMW. "Môžete vyrábať autá pre USA, ale za každé dovezené zaplatíte clo 35 percent," povedal v rozhovore pre nemecký denník Bild. Kritizoval najmä chystanú výstavbu továrne tejto automobilky v Mexiku.
Podarilo sa mu zatiaľ zlomiť Ford, ktorý upustil od plánov na výstavbu nového závodu v Mexiku za 1,6 miliardy dolárov. Peniaze radšej automobilka investuje do rozšírenia výroby v americkom Michigane.